Základné vzdelávanie


„Moje prvé dieťa je školopovinné a už 4 roky sa trápi. Je neuveriteľné, že presne to, čo som v škole prežívala ja, zostalo nezmenené. Nečakala som to.“

účastníčka workshopu, Žilina

Trendy

Základnou zručnosťou, ktorú si má osvojiť každé dieťa, je schopnosť učiť sa a naučené vedieť využiť v praxi.
Povinné vzdelávanie sa neorientuje iba na osvojovanie si vedomostí a zručností, ale plní aj socializačnú úlohu v duchu spoločne zdieľaných hodnôt.
Narastajúci význam neformálneho učenia sa detí rôzneho veku i detí spoločne s ďalšími generáciami ovplyvňuje aj podobu základného vzdelávania.
Hranice medzi profesijne orientovaným a voľnočasovým učením sa stierajú.

Výzvy

Ako celoživotné, neformálne a medzigeneračné učenie zmení rozsah, obsah, metódy a organizáciu vzdelávania v tradičných školách?
Akým spôsobom základné vzdelávanie zlaďuje princípy slobody výberu a rovnosti šancí?
Kto bude základné vzdelávanie poskytovať, riadiť a kontrolovať jeho kvalitu?



Predstavte si BUDÚCNOSŤ, kde: Predstavte si BUDÚCNOSŤ, kde: Predstavte si BUDÚCNOSŤ, kde:
Povinné vzdelávanie má viesť k slobodnému výberu z príležitostí, ktoré si človek aj sám vytvára. Povinné vzdelávanie má viesť k skĺbeniu individuálnych záujmov s potrebami širšieho spoločenstva. Povinné vzdelávanie má viesť k identifikovaniu individuálnych daností, ktoré človek využije v prospech celku.
Povinný základ je krátkodobým intenzívnym kurzom pre jednotlivcov. Najdôležitejším vzdelávacím prostredím zostáva vlastná rodina a preferovanou metódou učenia sa je individuálne bádanie a samoštúdium. Povinný základ je niekoľkoročným praktickým učením sa v neformálnych skupinách. Najdôležitejším vzdelávacím prostredím je komunita a preferovanou metódou učenia sa je spoločné riešenie projektov. Povinný základ je dlhoročným formálnym vzdelávaním podľa všeobecne záväzných osnov. Najdôležitejším vzdelávacím prostredím je vzdelávacia inštitúcia a preferovanou metódou učenia sa je prenos znalostí a rozvíjanie zručností.
Povinný základ sa zameriava na rozvoj základnej čitateľskej, matematickej a digitálnej gramotnosti. Špeciálny dôraz sa kladie na kreativitu a podporu invenčnosti učiacich sa. Povinný základ sa zameriava na rozvoj základnej gramotnosti a životných zručností. Špeciálny dôraz sa kladie na flexibilitu a spoluprácu učiacich sa. Povinný základ sa zameriava na komplexný rozvoj osobnosti a základných gramotností, povinná nadstavba na rozvoj konkrétnych zručností. Špeciálny dôraz sa kladie na dobrovoľnícke aktivity a aktívne občianstvo.
Okrem štátom kontrolovaného povinného základu je vzdelávanie vecou individuálneho životného štýlu a rodinnej tradície. Existuje široké spektrum komerčných poskytovateľov ďalšieho vzdelávania, ktoré prebieha obvykle v online prostredí. Platené vzdelávanie je šité na mieru potrebám detí a je poskytované špecialistami z rôznych oblastí. Povinný základ je štátom regulovaný, komunity ale majú priestor na jeho doplnenie v súlade s vlastnými špecifikami. Nad rámec povinného vzdelávania poskytujú rozmanité praktické vzdelávanie, ktoré sa medzi komunitami líši. Okrem bezplatného lokálneho vzdelávania existuje ponuka online kurzov, ktorá je prevažne komerčného charakteru. Povinný základ je poskytovaný v štandardizovanej podobe vzdelávacími inštitúciami. Využíva variabilné postupy, ktoré zohľadňujú rôznorodé potreby a pokroky učiacich sa detí v rámci premenlivých skupín. Na základné vzdelávanie nadväzuje povinné špecializačné štúdium. Na zaradenie jednotlivcov do študijných oblastí využíva štát centrálne zadávané a vyhodnocované testy a prognózy vývoja pracovného trhu.
Štát kontroluje dodržiavanie štandardov povinného základu a jeho výsledky. Pri ďalšom vzdelávaní monitoruje iba transparentnosť podmienok prístupu ku vzdelaniu a plnenie záväzkov voči klientom. Štát monitoruje komunitou poskytované základné vzdelávanie a jeho výsledky. V oblasti poskytovania ďalšieho vzdelávania garantuje súlad s platnou legislatívou, hlavne v oblasti dodržiavania ľudských práv a práv dieťaťa. Štát riadi, financuje, poskytuje a vyhodnocuje povinné základné aj špecializované vzdelávanie prostredníctvom siete vlastných inštitúcií. Vzdelávacie výsledky uchováva v centrálnom registri.
Kamenné školy z roku 2015 boli nahradené digitálnymi učebňami pre žiakov zo sociálne najslabších skupín, ktorí nemajú prístup k potrebným technológiám. Povinné vzdelávanie sa realizuje najmä online a vyhodnocuje sa štandardizovanými testami základných gramotností. Kamenné školy z roku 2015 sa zmenili na multifunkčné komunitné centrá, ktoré okrem povinného vzdelávania poskytujú široké spektrum vzdelávacích a sociálnych služieb pre všetky vekové skupiny. Povinné vzdelávanie sa realizuje najmä skupinovým učením a vyhodnocuje sa externými hodnotiteľmi. Kamenné školy z roku 2015 sa pretransformovali na komplexné inštitúcie, zvyčajne internátneho typu, ktoré poskytujú ranú starostlivosť, povinné základné aj vyššie špecializačné vzdelávanie do obdobia dospelosti. Vzdelávanie sa vyhodnocuje komplexnými testami úrovne spôsobilostí.

Náš výskum

Vzdelávanie v budúcnosti bude iné ako dnes a bude pravdepodobne prebiehať na rôznych miestach naraz. Myslí si to až 68 % ľudí. Vzdelávanie ostane povinné a škola ako inštitúcia asi nezanikne. To, že vzdelávanie nebude o 25 rokov povinné, si myslí len 14 % ľudí.

Úloha štátu vo vzdelávaní sa však podľa 34 % ľudí bude znižovať, 43 % ľudí si myslí, že ostane rovnaká. Štát by mal byť zodpovedný za obsah vzdelávania a zabezpečiť jeho kvalitu vo všetkých školách. To si myslí 55 % obyvateľov Slovenska.

Až tri štvrtiny ľudí si myslia, že vzdelávanie má umožniť človeku presadiť sa v konkurencii s ostatnými a takmer všetci (90 %) ho dnes považujú za dôležitú vstupenku na trh práce. Špecializácia pre budúcu profesiu by sa však nemala začínať už v základnej škole. Tá má deťom poskytnúť povinný základ a morálne základy, pričom špecializovať sa deti môžu neskôr (69 %).

Meranie kvality povinného vzdelávania jednotným testovaním nemá na Slovensku veľkú podporu. O dôležitosti celoplošného testovania je presvedčená necelá tretina populácie. Viac ako 40 % ľudí si myslí, že o kvalite školy hovorí viac postupné napredovanie žiakov, ktoré treba sledovať individuálne.

Učitelia by sa mali venovať všetkým žiakom, nielen tým najšikovnejším (59 %). Rozmanitosť detí v triedach ľudia vítajú a myslia si, že by sa nemali oddeľovať šikovné deti od slabších a naopak (58 %). Podľa 43 % ľudí by sa mali školy rozvíjať v úzkej spolupráci s rodičmi, miestnym zastupiteľstvom a ostatnými školami. Na druhej strane, škola a rodina sú stále vnímané ako oddelené svety. Len tretina ľudí si myslí, že rodičia by mali aktívnejšie vstupovať do školského života detí a ovplyvňovať to, čo sa s nimi v škole deje a iba štvrtina je za to, aby mohli rodičia ovplyvňovať priamo vyučovanie.

Iné výskumy

Celoplošné Testovanie 9 sa využíva okrem preverovania vedomostí deviatakov základných škôl aj na ďalšie zisťovania. Ukázalo napríklad, že čím je horšie sociálno-ekonomické postavenie rodín žiakov, tým majú deti horšie výsledky. Hranicou, od ktorej sa tieto výsledky začínajú zhoršovať veľmi prudko, je úroveň viac ako 16-percentnej nezamestnanosti v príslušnom okrese. Najslabšie výsledky v teste z matematiky dosahujú žiaci z okresov, kde sa miera nezamestnanosti pohybuje medzi 20 – 30 %.1

„Je dôležité začať rozlišovať medzi povinnou školskou dochádzkou a povinným vzdelávaním.“

účastníčka workshopu, Žilina

Na Slovensku identifikovali učitelia takmer 60 tisíc „problémových“ žiakov, s ktorými si nevedia poradiť bez odbornej pomoci, poradiť. Vyplýva to z výsledkov prieskumu, do ktorého sa zapojilo približne 75 % základných škôl, z ktorých tri štvrtiny potvrdili prítomnosť takýchto žiakov vo svojich triedach. Vo väčšine prípadov ide o poruchy správania, učenia alebo komunikácie, dopady sociálneho znevýhodnenia rodiny dieťaťa, ale aj špecifiká súvisiace s nadaním. Ako vidno, do kategórie „problémový žiak“ spadá široká škála detí. Prieskumu zároveň odhalil, že až 37 % „problémových“ žiakov nie je v školách poskytovaná žiadna odborná pomoc. 2

„Ja nepoznám takého rodiča, ktorý by dal svoje dieťa do školy, kde sú všetky deti spolu.“

účastníčka workshopu, Banská Bystrica

V krajinách OECD opakuje ročník v základnej škole aspoň jedenkrát každý ôsmy žiak, v skupine žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia každý piaty. OECD však upozorňuje, že opakovanie ročníka nie je vhodným nástrojom na zlepšenie výkonu zaostávajúcich žiakov. Za oveľa efektívnejšie považuje posilnenie záujmu učiteľov o žiakov, ktorí slabo prospievajú, poskytnutie priestoru a času na to, aby sa im mohli viac venovať a prispôsobenie výučby potrebám a možnostiam týchto žiakov. 3

Zaujímavosti

Britskí výskumníci zverejnili 6 princípov, ktoré sú kľúčom k dobrým výsledkom žiakov: 1. hlboká znalosť vyučovanej látky zo strany učiteľa, 2. efektívne kladenie otázok žiakom a ich objektívne hodnotenie, 3. dobrá atmosféra v triede, 4. účelná organizácia práce v triede, 5. učiteľova sebareflexia, schopnosť kriticky zhodnotiť vlastnú prácu a ďalej sa vzdelávať, 6. profesionálny postoj učiteľa v komunikácii s rodičmi žiakov.4

„Čo je absolútne najdôležitejšie, aby sa v našich školách zmenilo? Stačí uveriť, ale naozaj uveriť, že každé dieťa má možnosť sa zlepšovať. O túto zmenu pohľadu na dieťa, o zmenu kultúry školy, sa môžeme začať snažiť hneď, bez toho, aby sa do systému nalievali ďalšie peniaze.“

Zdeněk Slejška, EDUin
„Ako bude rodič bez známok vedieť, či jeho dieťa v škole napreduje?“

účastníčka workshopu, Šamorín

Výskumníci z Harvardskej univerzity sa pokúsili o štatistickú koreláciu kvality učiteľa s kvalitou života ich žiakov v dospelosti. Zistili, že čím lepšieho učiteľa má človek na základnej škole, tým kvalitnejší život žije v dospelosti. Po dôkladnej štatistickej analýze všetkých získaných dát, zohľadňujúc pri tom rôzne socioekonomické a demografické charakteristiky, zistili, že žiaci kvalitnejších učiteľov sú na tom v živote lepšie, ako ich ostatní rovesníci. Oveľa častejšie absolvujú prestížne vysoké školy, zodpovednejšie zakladajú rodiny a v produktívnom veku si podstatne viac šetria na dôchodok.5

„My stále tápeme a nevieme, aké školstvo vlastne chceme. Má byť centralizované alebo decentralizované? Má byť direktívne, prísne, alebo skôr povoľné, nedirektívne? Má byť orientované na žiaka alebo na učebnú látku? Má sa viac sústrediť na učenie pre prax, život, alebo sa má posilniť všeobecné vzdelanie či odborné? Má byť humanistické, pragmatické, všeobecné? Ministerstvo si myslí, že ak sa pridajú niektorému predmetu hodiny, deti sa viacej naučia. Tak to ale nefunguje.“

Miron Zelina, psychológ a pedagóg
„Dnes sa deti učia kvôli známkam. Keby známky neboli, tak to odfláknu. Ale to my sme ich tak naučili. Ak by sme ich od začiatku neznámkovali, tak by vôbec nevedeli, že nejaké známky existujú. Mohlo by to fungovať inak. Potrebujú inú motiváciu.“

účastníčka workshopu, Košice

Novozélandské základné školy sa postupne transformujú na tzv. komunitný priestor, ktorý reaguje na potreby detí, korešponduje s okolitou prírodou a ponúka príležitosti na stretávanie sa celých rodín. Na tieto princípy nadväzuje aj zmena kurikula a architektonické úpravy škôl. Uzavreté triedy sa prepájajú do otvorených priestorov, kde pracuje naraz až do sto žiakov vo flexibilných skupinách, pod vedením viacerých učiteľov. Žiaci tak môžu viac spolupracovať a využívať rady od viac ako len jedného dospelého. Ukazuje sa, že v otvorenom, na spoluprácu orientovanom prostredí sa zlepšuje disciplína žiakov a učitelia viac kooperujú a učia sa od seba navzájom. 6

„Mnohé deti v našej škole sú sociálne prípady. Máme aj deti z profesionálnych rodín a také, čo žijú len s babkou či dedkom. Alebo majú ich rodičia viacero zamestnaní, aby rodina vedela vyžiť, a tak nemajú na ne čas. A potom máme deti, ktoré potrebujú pochvalu, pohladenie. Potrebujú nielen vysvetliť učivo, ale aj riešiť problémy, ktoré ich trápia. Niektoré deti si prinesú veľmi veľa negatívnych vecí zo svojej rodiny. Bývajú buď agresívne, alebo naopak, utiahnuté. Potrebujú veľa povzbudenia, pochopenia a trpezlivý prístup. Musím tiež veľa pracovať aj s ostatnými deťmi, aby ich prijali medzi seba.“

Jarmila Hesterová, učiteľka
„Rodičia niekedy namiesto toho, aby svoje dieťa spoznávali, tak sa identifikujú s tým, čo o ich dieťati tvrdí škola, s tým, aké má dieťa školské výsledky. V tomto by som rodičom odporúčal byť trochu slobodnejší a viac sa spoliehať na vlastné pozorovania – všímať si, čo dieťa rado robí vo voľnom čase, aké knižky si otvára, o čom rado diskutuje, pri čom zostane dlhší čas zaujaté. Tak sa dá v dieťati lepšie odhaliť talent, ktorý potom môžu rozvíjať.“

Martin Brestovanský, vysokoškolský pedagóg
„Môj syn trvá na tom, aby sme ho do školy vozili skôr, aby sa mohol porozprávať so spolužiakmi.“

účastník workshopu, Pezinok

Zdroje

[1] Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania (2014) Testovanie T9-2014 – priebeh, výsledky, analýzy. Bratislava. Dostupné ako pdf.

[2] Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie (2015) Komplexný poradenský systém prevencie a ovplyvňovania sociálno-patologických javov v školskom prostredí. Dostupné na https://www.komposyt.sk/

[3] OECD (2014) Are disadvantaged students more likely to repeat grades? In PISA in Focus, Vol. 43, 09/2014. Dostupné ako pdf.

[4] Coe, R. et.al. (2014) What makes great teaching? Review of the underpinning research. London: The Sutton Trust. Dostupné ako pdf.

[5] Chetty, R., Friedman, J. N., Rockoff, J. E. (2013) Measuring the Impacts of Teachers II: Teacher Value- Added and Student Outcomes in Adulthood. NBER Working Paper No. 19424. Cambridge: National Bureau of Economic Research. Dostupné ako pdf.

[6] Tesar, M. (2015) Ako sa učí na Novom Zélande, In Týždeň, 6.7.2015. Dostupné na: http://www.tyzden.sk



Raná starostlivosť

„S tabletom sa nepostískate.“
účastníčka workshopu, Košice





Príprava na povolania

„Škola by mohla byť ako švédsky stôl – dieťaťu najprv dá ochutnať z rôznych možností a ono si potom samo vyberie, čo chce.“
účastník workshopu, Rožňava