Ľudia sa spoliehajú najmä sami na seba a na svoje rodiny. Individualizmus je široko akceptovanou spoločenskou hodnotou. Úspech jednotlivca závisí od jeho schopností, usilovnosti a ambícií. Spoločnosť napreduje vďaka výnimočným jedincom a pokope ju držia riešenia, o ktorých najlepší dokázali presvedčiť ostatných.

Každé dieťa má právo na rozvinutie svojho jedinečného potenciálu. Treba mu vytvoriť slobodný priestor, aby mohlo napĺňať svoje potreby a záujmy. Výchova a starostlivosť je zodpovednosťou rodičov a najbližšej rodiny. Odvíja sa od vyznávaných hodnôt, a preto sa spôsoby výchovy v rôznych rodinách líšia. Keďže deti spravidla prichádzajú na svet počas plného pracovného nasadenia rodičov, podporuje sa rodičovstvo „voľného výbehu“. Deti sú veľmi skoro vedené k samostatnosti a zodpovednosti. Učia sa identifikovať a presadzovať svoje záujmy.

Raná starostlivosť je v rukách širšej rodiny a súkromných poskytovateľov. O najmenšie deti sa zväčša starajú ekonomicky neaktívni členovia rodiny, či už sú to matky, otcovia, obaja rodičia, starí alebo prastarí rodičia. Zámožnejšie rodiny si na ranú starostlivosť najímajú služby profesionálnych agentúr. Škôlky sú využívané iba najchudobnejšími rodinami a deti sú do nich umiestňované iba v prípade, ak aspoň jeden z rodičov pracuje. Štát financuje iba základnú zdravotnú starostlivosť. Preventívne prehliadky a očkovanie nie je prikázané, ale závisí na rozhodnutí rodín, ktoré doň sami investujú.

Učenie sa je v prvom rade celoživotnou investíciou. O jeho rozsahu a zameraní si do veľkej miery rozhoduje každý sám. Cení sa originalita a výkon, v maximálnej miere sa podporuje individuálne bádanie a samoštúdium. Dieťa si má možnosť vyskúšať rôzne veci a zistiť, v čom je najlepšie. Ťažkosti majú deti, pre ktoré ich rodiny nevytvoria dostatočné zázemie. Dieťa, ktoré nie je ambiciózne a nepracuje na sebe, to bude mať v dospelosti ťažké.

Vo vzdelávaní štát vyžaduje absolvovanie iba minimálneho spoločného základu – niekoľkoročného kurzu. Realizuje sa najmä online, a preto ho možno celý absolvovať aj z domu a ukončiť štandardným testom základných gramotností. Zvyšok základného vzdelávania sa realizuje v rodine alebo formou kontraktu zákonných zástupcov so súkromnými poskytovateľmi. Riadenie, organizácia a kontrola vzdelávania je vecou dohody medzi poskytovateľmi a klientmi. Kvalitu vzdelávacích služieb zvyšuje konkurencia a porovnávanie prostredníctvom nezávislých auditov a rebríčkov.

Štát kontroluje iba dodržiavanie štandardov povinného základu a jeho výsledky. Pri ďalšom vzdelávaní monitoruje už iba to, aby boli dodržiavané zmluvné vzťahy medzi poskytovateľmi a klientmi. Vzdelávanie je otázkou ponuky a dopytu. Existuje široké spektrum komerčných poskytovateľov vzdelávania, ktorí ho šijú na mieru potrebám klientov. Štátne inštitúcie ďalej vzdelávajú iba jednotlivcov, ktorí si nemôžu dovoliť nič iné. Kamenné školy z roku 2015 boli nahradené digitálnymi učebňami pre tých, ktorí nemajú prístup k potrebným technológiám.

Po zvládnutí povinného základu je vzdelávacia dráha každého jednotlivca otvorená. Podporuje sa kreativita, invencia a vynaliezavosť učiacich sa. Existuje sieť súkromných tútorov, mentorov a personálnych agentúr, ktoré jednotlivcom pomáhajú nastaviť si optimálnu vzdelávaciu a profesijnú dráhu. Do úvahy sa pri tom berú individuálne potreby učiacich sa, preferované štýly učenia, sociálne zázemie, osobnostný profil i kultúrne a rodinné špecifiká.

V produktívnom veku človek vykonáva prácu, ktorá mu prináša úžitok. Príprava na povolania sa chápe ako príprava na samostatnú a flexibilnú ekonomickú aktivitu. Pred vstupom na trh práce je dôležité vytvoriť si portfólio žiadaných vedomostí a zručností. Špecializačné štúdium má preto rôzne formy a poskytuje ho množstvo súkromných stredných aj vysokých škôl, komerčných agentúr kariérneho poradenstva a koučingu. Voči štátu majú takéto vzdelávacie inštitúcie iba ohlasovaciu povinnosť, licencujú sa len vysoko špecializované odvetvia. Vzdelávanie je spoplatňované a financuje sa priamo rodinami, investormi alebo samotnými klientmi prostredníctvom pôžičiek splatných na začiatku ekonomickej aktivity. Vzdelávacia infraštruktúra celoštátneho významu a podpora strategických inovácií sa buduje prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev.

Práca je nástrojom sebarealizácie, cení sa podnikavosť a dravosť. Človek sa zamestná, ak preukáže, čo vie a dokáže. Doklad o dosiahnutom vzdelaní pri väčšine profesií nestačí. Maturita sa zmenila na prezentovanie individuálneho portfólia a praktické predvedenie zručností. Jednotlivec si svoje portfólio a referencie buduje po celý život a preukazuje sa nimi pri uchádzaní sa o každú novú pozíciu. Zamestnanci sa vyberajú v otvorených súťažiach. Základné modely ekonomického fungovania sú samozamestnanie a start-up. Mnohí jednotlivci kombinujú prácu pre rôznych zamestnávateľov. Prevažujú individuálne, flexibilné a samoriadené formy práce. Mnoho ľudí pracuje z domu a online.

Individuálny príjem je zásadný na zabezpečenie života a prosperity. Mnohé firmy svojím zamestnancom poskytujú rôzne služby, zdravotnú starostlivosť a prostredníctvom firemných sporiacich schém aj starobný dôchodok. Nízke daňové a odvodové zaťaženie slúži na financovanie základných funkcií štátu, podporu zdravotne postihnutých občanov a zabezpečenie minimálnej sociálnej siete. Poskytovanie sociálnej pomoci je podmienené ďalším vzdelávaním, zvyšovaním kvalifikácie alebo verejnoprospešnou činnosťou. Základnou podmienkou pomoci je vlastná aktivita. Každý si je pánom svojho osudu a pomáhať treba len tým, ktorí si svoju zlú situáciu nezavinili a tým, ktorí sa z nej snažia dostať.

Dobrý občan stojí na vlastných nohách. Účasť vo voľbách je dobrovoľná a záležitosti celospoločenského záujmu sú odrazom individuálnych záujmov. Občiansku spoločnosť charakterizuje pluralita, otvorená súťaž a pragmatické prepájanie záujmov jednotlivcov, súkromných spoločností a záujmových združení. Štát reguluje iba základnú legislatívu, garantuje ľudské práva, zaručuje bezpečnosť a dodržiavanie pravidiel. Daňové zaťaženie je nízke a sadzba dane je rovnaká pre všetkých. Systematicky sa vyhodnocuje efektivita verejnej správy a miera administratívneho zaťaženia občanov a firiem. Trhové mechanizmy sa presadili aj pri spravovaní verejných záležitostí, štát je efektívne riadená firma.

Ľudia dôverujú predovšetkým svojim schopnostiam a rodine, vo všeobecnosti nedôverujú inštitúciám a pokusom plošne regulovať spoločenské a ekonomické vzťahy a pravidlá. Sociálne orientované myšlienkové prúdy a iniciatívy sú menšinové. Rovnostárstvo a spoliehanie sa na štát sú prekonané. Spoločnosť je liberálna, prevažne mestská a sekulárna. Mladí ľudia spravidla rebelujú proti preberaniu zodpovednosti za vlastné životy, tlaku na výkon a konzumnému spôsobu života. Existuje množstvo alternatívnych subkultúr, takmer každý mladý človek má svojich virtuálnych avatarov. Byť „in“ znamená byť výnimočný. Byť „out“ znamená nechcieť súťažiť.

Ľudia žijú v komunitných spoločenstvách, ktoré im poskytujú podporu a umožňujú uplatniť sa. Domácnosť môže, no nemusí byť totožná s rodinou. Domácnosti sú prijímateľmi komunitných služieb a časť podpory dostávajú aj od štátu. Spoločnosť napreduje vďaka sebestačnosti komunít a pokope ju drží hľadanie rovnováhy medzi záujmami rôznych spoločenstiev.

Každé dieťa má právo niekam patriť. Treba mu dať možnosť, aby si vo svojej komunite našlo uplatnenie. Výchova a starostlivosť je zdieľanou zodpovednosťou spoločenstva, do ktorého sa deti narodili. Rodičovstvo nie je prekážkou toho, aby boli obaja rodičia aspoň čiastočne ekonomicky aktívni. Rodičia malých detí sa často spájajú a pri starostlivosti striedajú. Raná starostlivosť je dôležitou investíciou komunity, pretože podchytenie rozvoja detí od útleho veku prispieva k jej udržateľnosti. Vo väčších spoločenstvách sa vytvárajú komunitné škôlky, v ktorých sa dbá na identifikovanie vzdelávacích potrieb detí a ich silných stránok. Poskytuje sa v nich aj základná zdravotná starostlivosť. Rozsah preventívnych prehliadok a očkovania je štátom odporúčaný, no pre komunity nie je záväzný.

Učenie sa je v prvom rade o vytváraní vzťahov a socializácii do spoločenstva. Vychádza z hodnôt, ktoré daná komunita vyznáva a v ktorej si môže každý nájsť svoje miesto. Cení sa adaptabilita a špecializácia, podporuje sa skupinové učenie ľudí rôzneho veku. Deti aj dospelí trávia veľa času spolu, komunikujú a spolupracujú. Deti sú vedené k spolupatričnosti a ochote pomáhať. Ťažkosti majú tie, ktoré sa vo svojej skupine necítia dobre alebo obľubujú samotu. Dieťa, ktoré nepočúva iných a nezaujíma sa o svoje okolie, to bude mať v dospelosti ťažké.

Povinné vzdelávanie je niekoľkoročným praktickým učením sa. Poskytuje sa priamo v komunitách spravidla do obdobia ranej puberty. Povinný základ sa realizuje formou kontraktu medzi štátom a komunitami, ktoré majú priestor na jeho dopĺňanie v súlade s miestnymi špecifikami. Vzdelávanie má viesť k skĺbeniu individuálnych záujmov s potrebami širšieho spoločenstva. Preto sa podporuje participácia, spoločné riešenie problémov a rovesnícke učenie. Riadenie, organizácia a kontrola vzdelávania je vecou dohody medzi štátom a zástupcami komunít. Obsah a kvalitu vzdelávania monitorujú regionálne školské rady. Štát garantuje súlad vzdelávania s platnou legislatívou a dodržiavanie práv dieťaťa.

Povinný základ sa zameriava na rozvoj základnej gramotnosti a životných zručností. Špeciálny dôraz sa kladie na flexibilitu a spoluprácu učiacich sa. Nad rámec povinného vzdelávania poskytujú komunity rozmanité praktické kurzy, ktoré sa medzi spoločenstvami prirodzene líšia. V mnohých komunitách je prechod medzi základným a špecializačným štúdiom plynulý a jeho trvanie aj obsah závisí od miestnych zvyklostí. Okrem toho existujú aj neformálne skupiny učiacich sa pod vedením koučov a mentorov, ktorí sa usilujú o spoločné nastavenie vzdelávacích cieľov a obsahu. Vo väčšine komunít je dostupná aj ponuka online kurzov komerčného charakteru. Kamenné školy z roku 2015 sa zmenili na multifunkčné komunitné centrá, ktoré okrem povinného vzdelávania poskytujú široké spektrum vzdelávacích a sociálnych služieb pre všetky vekové skupiny.

V produktívnom veku človek vykonáva prácu, ktorá prináša úžitok širšiemu spoločenstvu. Príprava na povolania sa chápe ako špecializácia na konkrétne činnosti. Mladí ľudia s pomocou mentorov a supervízorov realizujú rôzne aktivity vedúce k sebapoznávaniu a identifikácii vlastných záujmov a kvalít. Podporuje sa medzigeneračné učenie. Ľudia využívajú aj rôzne programy dištančného vzdelávania a vybrané študijné odbory financované štátom pre viaceré susediace komunity. Vzdelávacia infraštruktúra nadregionálneho významu sa buduje prostredníctvom konzorcií komunít, regiónov, zamestnávateľov a štátnych inštitúcií.

Práca je príspevkom spoločenstvu, cení sa užitočnosť a vzájomná prospešnosť. Človek sa zamestná, keď je schopný aktívne sa zapojiť do ekonomického a spoločenského života komunity. Doklad o dosiahnutom vzdelaní nie je rozhodujúci pre nástup na väčšinu pozícií. Maturita sa zmenila na symbolický akt vstupu do pracovného sveta dospelých po tom, čo jednotlivec preukázal dostatočné zručnosti na výkon konkrétnych činností. Ponuka pracovných miest vychádza z komunitných potrieb a pri ich obsadzovaní sa hľadajú najvhodnejší pracovníci z vlastných radov. Mnohí jednotlivci flexibilne kombinujú prácu pre komunitu s poskytovaním služieb iným komunitám a štátu. Základné modely ekonomického fungovania sú zdieľaná živnosť, sociálny podnik alebo družstvo. Veľkú časť práce vykonávajú a riadia viacgeneračné tímy.

Individuálny príjem z ekonomickej aktivity nie je zásadný na prežitie, pretože množstvo tovarov a služieb sa vyrába a poskytuje priamo v komunite. Viaceré komunity majú aj vlastnú lokálnu menu.

Komunity zabezpečujú pre svojich členov bývanie, sociálne a zdravotné služby. Z komunitných príjmov je financovaná aj starostlivosť v dôchodkovom veku. Miera daňového a odvodového zaťaženia sa odvíja od veľkosti komunít, ich špecializácie, druhu a množstva tovarov a služieb poskytovaných navonok. Štát z daní financuje časť vzdelávacích služieb a komunitám poskytuje materiálnu a investičnú pomoc v počiatočnej fáze ich rozvoja alebo na preklenutie dôsledkov ekonomickej krízy. Základným predpokladom pomoci je zásluhovosť. Každý môže priložiť ruku k dielu, a pomáhať treba tým, ktorí si to zaslúžia.

Dobrý občan je lojálnym členom komunity, k rozvoju ktorej aktívne prispieva. Jednotlivci sú politicky a občiansky aktívni najmä vo svojom spoločenstve, kde volia, zúčastňujú sa referend a zhromaždení. Občiansku spoločnosť charakterizuje vysoké zastúpenie regionálnych združení a miestnych záujmových a ekonomických iniciatív. Štát je výrazne decentralizovaný a reguluje iba základné podmienky fungovania komunít. Občanom zároveň garantuje slobodnú voľbu svojho spoločenstva. Daňové zaťaženie je nízke, komunity si zdroje príjmov regulujú sami. Systematicky sa vyhodnocuje miera ekonomickej sebestačnosti komunít. Samosprávne rozhodovanie sa presadilo pri riadení väčšiny verejných záležitostí, štát je iba správcom spoločného majetku a garantom základných práv.

Ľudia dôverujú predovšetkým svojim komunitám a lídrom, vo všeobecnosti nedôverujú vykoreneným jednotlivcom, ani komunitám, ktoré sa snažia presadzovať svoje normy a pravidlá na celoštátnej úrovni. Kozmopolitné a liberálne myšlienkové prúdy sú menšinové. Centralizmus a individualizmus sú prekonané. Spoločnosť je sociálne konzervatívna, prevažne vidiecka a hodnotovo pluralitná. Mladí ľudia spravidla rebelujú proti prispievaniu komunite, účasti na spoločných aktivitách a sťaženému prístupu k službám mimo svojej komunity. Prístup k alternatívnym kultúram je najmä virtuálny, takmer každý mladý človek k nejakej patrí. Byť „in“ znamená byť užitočný. Byť „out“ znamená nechcieť prispievať.

Ľudia sa spoliehajú na rozvinuté inštitúcie sociálneho štátu. Kolektívne blaho je široko akceptovanou spoločenskou hodnotou, ktorá je uprednostňovaná pred súkromnými záujmami. Spoločnosť napreduje vďaka aktívnej participácii ľudí a pokope ju drží oddanosť spoločne vytýčeným a dosahovaným cieľom.

Každé dieťa má právo, aby oň bolo postarané. Treba mu vytvoriť rovné príležitosti na to, aby našlo spôsob, ako byť prínosom pre spoločnosť. Výchova a starostlivosť v ranom detstve je súčasťou rozvetveného sociálneho systému. Rodičovstvo je podporované tak, že štát poskytuje komplexné, plne financované služby a zabezpečuje napĺňanie potrieb detí v zdravotnej, sociálnej aj vzdelávacej oblasti. To rodičom umožňuje zveriť svoje deti do rúk špecializovaných inštitúcií už od najútlejšieho veku. Mnoho detí z rôznych prostredí vyrastá v rovesníckych skupinách a starajú sa o ne profesionálne tímy. Štát určuje rozsah preventívnych prehliadok a povinného očkovania.

Učenie sa je záväzkom voči spoločnosti. Rozsah a obsah rôznych vzdelávacích dráh je podrobne rozpracovaný. Cení sa všestrannosť a spolupráca, v maximálnej miere sa podporuje spoločné učenie a tímové riešenie projektov. Deti sú vedené k tomu, aby sa od malička učili spoločensky preferovaným zručnostiam. Ťažkosti majú tie, ktoré majú výnimočný talent alebo chcú robiť niečo iné ako ostatní. Dieťa, ktoré sa nenaučí zaradiť sa do spoločnosti, to bude mať v dospelosti ťažké.

Povinné vzdelávanie je dlhoročným vzdelávacím procesom podľa všeobecne záväzných osnov. Na začiatku sa zameriava na komplexný rozvoj osobnosti a osvojenie základných gramotností. Špeciálny dôraz sa kladie na dobrovoľnícke aktivity a aktívne občianstvo. Preferovanou metódou učenia je prenos poznatkov a rozvoj sociálnych zručností. Využívajú sa pri tom variabilné postupy, ktoré zohľadňujú rôznorodé potreby a pokroky učiacich sa detí v rámci premenlivých skupín.

Škola je dôležitou inštitúciou vzdelávania a socializácie od raného detstva až po dospelosť. Povinná školská dochádzka sa predĺžila do 18. roku života. Základné vzdelávanie sa realizuje zmluvným vzťahom medzi vzdelávacími inštitúciami a zákonnými zástupcami detí. Riadenie, organizácia a kontrola vzdelávania je v rukách štátu. Kvalitu vzdelávania zvyšuje odborná supervízia a štandardizované testovanie. Na zaradenie jednotlivcov do povinného špecializačného štúdia slúžia centrálne vyhodnocované testy, prognózy vývoja pracovného trhu, pracovnej mobility aj uplatniteľnosti absolventov. Vzdelávacie výsledky sa uchovávajú v centrálnom registri. Kamenné školy z roku 2015 sa pretransformovali na komplexné inštitúcie, zvyčajne internátneho typu.

Štát subvencuje vzdelávacie a rekvalifikačné programy pre dospelých v rámci rozvinutého systému celoživotného vzdelávania. Zároveň rozhoduje o strategických investíciách do vzdelávania a inteligentnej špecializácii vo vybraných výrobných odvetviach. Podporuje aj občianske vzdelávacie programy zamerané na posilnenie solidarity medzi rôznymi sociálnymi skupinami a ľuďmi, ktorí potrebujú pomoc. Súkromne iniciatívy fungujú ako doplnok k všeobecne dostupnému vzdelávaciemu štandardu a ich poskytovanie štát reguluje.

V produktívnom veku človek vykonáva prácu, ktorá prináša úžitok celej spoločnosti. Príprava na povolania sa chápe ako integrálna súčasť povinného vzdelávania. Mladí ľudia si vďaka auditom zručností a povinnej praxi overujú svoje schopnosti a možnosti profesijného uplatnenia. Osobnostné a kariérne poradenstvo sa poskytuje už od ranej mladosti. Ekonomicky aktívni obyvatelia môžu taktiež využívať štátom financované odborné, nadstavbové a rekvalifikačné programy, pracovné stáže, školy druhej šance, univerzity a programy celoživotného vzdelávania. Štát sa snaží aktívnymi opatreniami znižovať vzdelanostné rozdiely ovplyvnené rôznym sociálnym zázemím alebo zdravotným stavom učiacich sa. Podporuje sociálnu aj priestorovú mobilitu.

Práca je službou spoločnosti, cení sa iniciatívnosť, angažovanosť a solidárnosť. Človek sa zamestná, ak doloží doklad o dosiahnutom vzdelaní a vyberie si z ponúknutého zoznamu voľných pracovných miest. Každý doklad o vzdelaní a kvalifikácii je vďaka štandardizovanému vzdelávaniu hodnoverným dôkazom o spôsobilosti na výkon určitej profesie. Štát disponuje informačným systémom, ktorý prepája aktuálne a prognózované potreby trhu práce so systémom vzdelávania a odbornej prípravy. Vďaka registru dokáže na voľné pozície umiestňovať čerstvých absolventov aj ostatných ekonomicky aktívnych jednotlivcov. Mnohí jednotlivci vykonávajú prácu pre rôznych zamestnávateľov a v rôznych tímoch. Práca má flexibilné formy, tímovo sa nielen zadáva, ale aj vyhodnocuje. Základné modely ekonomického fungovania sú zdieľané pracovné pozície, štátne podniky a verejné inštitúcie.

Individuálny príjem pozostáva z nepodmieneného základného príjmu od štátu, tarifného platu z ekonomickej aktivity a občianskej odmeny za verejnoprospešnú činnosť. Sociálne a zdravotné služby sú široko dostupné a plne financované zo sociálnych a zdravotných odvodov. Vysoké daňové a odvodové zaťaženie je progresívne a slúži na vyvažovanie sociálnych rozdielov. Štát vďaka nemu poskytuje komplexné služby obyvateľstvu, vytvára nové pracovné miesta, aktívne podporuje mobilitu pracovnej sily aj služby pre seniorov. Sociálna záchranná sieť je pre všetkých ľudí, ktorí sa ocitnú v núdzi a je poskytovaná bezpodmienečne. Pomáhať treba všetkým, ktorí to potrebujú.

Dobrý občan využíva svoj potenciál pre dobro a blahobyt celku. Jednotlivci sú aktívni v každodennom živote a zapájajú sa do demokratických procesov na miestnej aj celoštátnej úrovni. Účasť vo voľbách je povinná. Občiansku spoločnosť charakterizuje pestrosť a vysoká miera organizovanosti na celoštátnej úrovni. Každé odvetvie má svoje stavovské, profesijné a zamestnanecké združenia na centrálnej a regionálnej úrovni. Daňové zaťaženie je vysoké, všeobecne akceptované a pretavené do širokej palety bezplatných verejných služieb. Tie sa systematicky vyhodnocujú a vyvažujú sa nimi sociálne rozdiely. Štát okrem bezpečnosti a dodržiavania ľudských práv garantuje dôstojný životný štandard. Je vnímaný ako zodpovedný rodič, ktorí sa o svoje deti postará.

Ľudia dôverujú verejným inštitúciám a nedôverujú komerčným subjektom a úzko profilovaným záujmovým združeniam. Ekonomicky liberálne a sociálne konzervatívne myšlienkové prúdy sú menšinové. Individualizmus a viera vo voľný trh sú prekonané. Spoločnosť je sociálne liberálna, prevažne mestská a sekulárna. Mladí ľudia spravidla rebelujú proti obmedzeným možnostiam štúdia a tlaku na občiansku angažovanosť. Existuje mnoho príležitostí na kreatívne či športové vyžitie, takmer každý mladý človek im venuje veľa času. Byť „in“ znamená vedieť sa prispôsobiť. Byť „out“ znamená nechcieť pomáhať.