Trendy
Rodí sa menej detí a ľudia sa dožívajú vyššieho veku. Populácia starne. Mnoho ľudí žije samostatne alebo v neformálnych zväzkoch. Takmer polovica detí sa rodí mimo manželstva. Čoraz menej ľudí sa zakorení iba na jednom mieste, priľne iba k jednej skupine. Hodnoty a životný štýl sú premenlivé. Spoločnosť je rozmanitejšia, čelí hrozbe atomizácie a prehlbovania ekonomických rozdielov medzi jednotlivými sociálnymi skupinami.
Výzvy
Ako ovplyvní predlžovanie dĺžky života vzťahy medzi rôznymi generáciami? Akým spôsobom sa budú zlaďovať individuálne, rodinné, komunitné a celospoločenské záujmy, potreby a priority? Ako sa populačným zmenám prispôsobí vzdelávanie a ďalšie verejné služby?
| Predstavte si BUDÚCNOSŤ, v ktorej základnou hodnotou bude: | Predstavte si BUDÚCNOSŤ, v ktorej základnou hodnotou bude: | Predstavte si BUDÚCNOSŤ, v ktorej základnou hodnotou bude: |
| Sloboda a osobná zodpovednosť. | Súdržnosť a príslušnosť ku skupine. | Rovnosť a kolektívne blaho. |
| Ľudia sa v prvom rade spoliehajú sami na seba, individualizmus je široko akceptovanou hodnotou. | Ľudia tvoria neformálne spoločenstvá a podieľajú sa na organizácii vlastných komunít, ktoré sa snažia byť sebestačné. | Ľudia sa považujú za súčasť celej spoločnosti , v oprávnených prípadoch sú zvyknutí uprednostňovať záujmy celku pred svojimi vlastnými. |
| Úspech jednotlivca závisí od jeho vlastných schopností, usilovnosti a ambícií. Spoločnosť napreduje vďaka súťaži, ktorej dominujú výnimoční jednotlivci. Spoločnosť držia pokope nové vízie, o ktorých tí najlepší dokázali presvedčiť ostatných. | Ľudia žijú v domácnostiach, ktoré dostávajú podporu komunity aj štátu. Spoločnosť napreduje vďaka súťaži medzi komunitami a drží ju pokope hľadanie rovnováhy medzi jednotlivými skupinami. | Spoločnosť napreduje vďaka širokej participácii a spolupráci ľudí na vopred vytýčených cieľoch. Spoločnosť drží pokope oddanosť jednotlivcov kolektívnym záujmom. |
| Úspešní jednotlivci poskytujú pomoc a podporu členom rodiny naprieč generáciami. Deti prichádzajú na svet počas plného pracovného nasadenia rodičov, výchova a vzdelávanie detí je v rukách súkromných poskytovateľov alebo širšej rodiny, ktorá prevzala veľkú časť zodpovednosti. | Základnou jednotkou spoločnosti je domácnosť, ktorá môže, no nemusí byť totožná s rodinou. Domácnosť je prijímateľom základných služieb štátu, no väčšinu zdrojov získava od komunity, do ktorej patrí. | Existuje široká ponuka verejných služieb, ktoré štát buď priamo poskytuje alebo nepriamo financuje. Súkromne iniciatívy fungujú ako doplnok k všeobecne dostupnému štandardu a ich poskytovanie štát reguluje. |
| V oblasti vzdelávania štát vyžaduje absolvovanie iba minimálneho spoločného základu. Existuje „nekonečná“ rozmanitosť vzdelávacích ciest, o ktoré je spoločný základ obohatený. Podporuje sa rodičovstvo „voľného výbehu“, deti sú veľmi skoro vedené k samostatnosti a odmalička preberajú čoraz väčší diel zodpovednosti. Po splnení minimálneho základu je vzdelávacia dráha človeka plne v jeho rukách. | Povinné vzdelávanie sa skrátilo a poskytuje sa priamo v komunitách, no spravidla iba do obdobia ranej puberty. Formálne uznanie dospelosti sa naproti tomu posunulo na neskôr, kvôli potrebe upevniť si sieť vzťahov, v ktorých človek bude v živote fungovať. Existuje systém mentorov a sieť vrstovníckych skupín, ktoré umožňujú ďalej sa vzdelávať aj pracovne sa uplatniť. | Kvalitné a variabilné povinné vzdelávanie sa poskytuje až do dospelosti, jeho základom je výchova k aktívnemu občianstvu. Občania sa aktívne zapájajú do demokratických procesov na miestnej aj celoštátnej úrovni a od svojich zástupcov vyžadujú presadzovanie dlhodobých celospoločenských záujmov. Podporuje sa sociálna a priestorová mobilita. |
| Vzdelávanie nad rámec minimálneho štandardu je otázkou ponuky a dopytu a v rôznych formách ho ponúkajú prevažne komerčné subjekty. Štátne inštitúcie ďalej vzdelávajú iba tých, ktorí si nemôžu dovoliť nič iné. Učenie sa je v prvom rade celoživotnou investíciou a individuálnou zodpovednosťou každého občana. O jeho rozsahu a zameraní si vo veľkej miere rozhoduje každý sám. | Mnohé komunity si vytvorili svoje vlastné školy, v ktorých popri štátom stanovenom minimálnom základe vzdelávajú aj podľa svojich potrieb a predstáv. Mnohé sa špecializujú, keďže vzdelávanie je v prvom rade službou komunity pre svojich členov a aj naopak, predpokladom ďalšieho rozvoja komunitného spoločenstva. | Škola je dôležitou inštitúciou vzdelávania a socializácie od raného detstva až po dospelosť. Povinná školská dochádzka sa predĺžila do 18 roku života. Štát poskytuje aj vzdelávacie a rekvalifikačné programy pre dospelých v rámci rozvinutého systému celoživotného vzdelávania. Obsah učiva a vzdelávacie štandardy sú štátom vymedzené a výsledky žiakov sú overované plošným testovaním. |
Náš výskum
Dnes takmer polovica ľudí považuje samých seba za ambicióznych, ktorí sa snažia u ostatných zabodovať svojou výnimočnosťou a schopnosťami. Tretina ľudí si myslí, že v budúcnosti bude dôležité presadiť sa a vyniknúť nad ostatnými, avšak polovica ľudí očakáva, že ľudia sa budú musieť naučiť viac prispôsobovať zmenám v spoločnosti.
Vyše polovice ľudí na Slovensku (51 %) považuje za dôležité mať silné väzby na úzky okruh priateľov a známych. Viac ako polovica ľudí si myslí, že toto bude dôležitá hodnota aj o 25 rokov – mať okolo seba blízkych, na ktorých sa možno vždy obrátiť a spoľahnúť (55 %).
Takmer každý (až 90 %) považuje vzdelanie za cestu k uplatneniu na trhu práce a takmer 60% ľudí si myslí, že vzdelanie by malo človeku umožniť presadiť sa v konkurencii ostatných. Vzdelávanie by tiež malo deti viesť k lepšej komunikácii s ostatnými – vytvárať si s nimi dobré vzťahy (70 %) a uľahčiť im vzájomnú spoluprácu (73 %).
Iné výskumy
Pre vekovú štruktúru obyvateľstva SR sú typické dva základné rysy – nerovnomernosť a starnutie. Nerovnomernosť je spôsobená predovšetkým výkyvmi v intenzite pôrodnosti v priebehu posledných 100 rokov. Pod starnutie sa podpisuje postupné znižovanie pôrodnosti a zvyšovanie strednej dĺžky života.1
„Rodina sa rozpadne, jej členovia budú flexibilne prichádzať a odchádzať. Bude to čudné.“ - účastníčka workshopu Šamorín
Prognostici predpovedajú, že počet domácností iba s jednou samostatne žijúcou a hospodáriacou osobou bude v budúcnosti stúpať. Do roku 2030 by sa mal ich celkový podiel na všetkých typoch slovenských domácností zvýšiť zo súčasných 29,5 % na 31,7 %.2 Domácnosti jednotlivcov vznikajú napríklad úmrtím jedného z manželov, rozvodom a čoraz častejšie ich vytvárajú aj slobodní jednotlivci, pričom medzi nimi prevažujú muži do veku 35 rokov.
„Ľudia si budú viac pomáhať, starší budú viac pomáhať mladším. Vrátime sa k viacgeneračnej rodine. Za rodinu bude považované všetko, čo poskytuje útočisko.“ - účastníčka workshopu Žilina
Európsky výskum hodnôt ukazuje, že pre obyvateľov Slovenska je už od roku 1991 najdôležitejšou hodnotou rodina. Jej dôležitosť uznáva takmer 99% populácie. Priatelia a známi sú podľa európskeho výskumu hodnôt tretím najdôležitejším pilierom šťastia v živote ľudí, popri rodine a práci. Ich dôležitosť oceňuje na Slovensku až 85 % ľudí.
Ochota ľudí vytvárať sociálne siete, združovať sa a solidarizovať s inými sa v priebehu ostatných 20 rokov výraznejšie nezmenila. Ľudia sa najčastejšie organizujú v kultúrnych, hudobných a športových združeniach. Najmenej sa združujú vo verejnoprospešných organizáciách či spolkoch, kde navyše aj podiel členstva kontinuálne klesá. V roku 1991 bolo členom aspoň jednej takejto organizácie 55 % obyvateľov Slovenska, v roku 2009 to bolo už len 26 % ľudí.3
Zaujímavosti
Britskí prognostici predstavili posuny, ktoré budú formovať podobu vzdelávania v priebehu najbližších desiatich rokov. Blízka budúcnosť prinesie zásadné zmeny v prístupe k učivu, k pedagógom, aj ku žiakom. Vzdelávanie bude čoraz viac presahovať hranice školy a učenie bude čoraz menej viazané na triedu a na osobu učiteľa. Vzrastie význam motivácie žiakov, keďže bude rásť priepasť medzi tými, ktorí chcú a vedia a tými, ktorým sa učiť nechce alebo sa im nedarí. Od známkovania sa bude preto prechádzať k priebežnej spätnej väzbe, od tlaku na výkon k podpore, odbornej pomoci a k mentorstvu.4
„Súdržnosť komunít bude spočívať na zdieľaní niektorej z pestrej palety kultúr a subkultúr, vyznávajúcich špecifické spirituality, spôsoby obživy, rodinné modely a podobne. Medzi komunitami budú, samozrejme, aj špecializované „ostrovčeky“, napríklad na vedu a výskum, špeciálnu výrobu. Výnimkou nebudú ani uzavreté sektárske pospolitosti. Psychopatov a sociopatov síce neubudne, ale čo je účinnejšia prevencia, ako prehľadné spoločenstvo a jeho normy?“ - Fedor Gál sociológ
„Podobu spoločnosti budú určovať ľudia, ktorí budú vpredu a ostatní ich budú len dobiehať.“ účastník workshopu Rožňava
Fenoménom súčasnosti sa stáva tzv. zdieľaná ekonomika. Ukazuje, že ľudia majú v skutočnosti oveľa viac kapitálu a možností pracovať, než si myslia. Zistilo sa totiž, že vlastnia veľa vecí a sú schopní poskytnúť veľa služieb, ktoré sami nevyužívajú, pričom niekto iný o ne môže mať záujem. Internet ponúka priestor na to, aby sa ponuka stretla s dopytom v najrôznejších segmentoch trhu. Zo zdieľanej ekonomiky ťaží najmä stredná vrstva, ale aj nízkopríjmové domácnosti, ktoré takto získajú šancu privyrobiť si.5
„Absolventi dnes vstupujú do náročného sveta – digitálna revolúcia má stále väčší vplyv na naše hospodárstva a my musíme zabezpečiť, aby vzdelávanie poskytovalo už od útleho veku potrebné zručnosti. Oblasť vzdelávania však nie je len o trhu práce. Vzdelávanie zohráva kľúčovú úlohu pri vytváraní súdržnej a udržateľnej spoločnosti a pri príprave občanov na neznámu budúcnosť. Zabezpečuje, že kultúrne a občianske hodnoty, s ktorými sa stotožňujeme, sa prenesú na budúce generácie.“ Mārīte Seile lotyšská ministerka školstva a vedy
„Spoločnosť sa rozpadne na extrémy – niektoré deti budú mať materiálne všetko a chýbať im bude iné. A naopak.“ účastníčka workshopu Nováky
Zdroje
[1] Úrad verejného zdravotníctva SR (2015) Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2012 – 2014. Dostupné vo formáte pdf.
[2] Prognostický ústav SAV, Infostat – Výskumné demografické centrum (2014) Prognóza vývoja rodín a domácností na Slovensku do roku 2030. Dostupné vo formáte pdf.
[3] Kusá, Z., Tížik, M. (eds.) (2009) Výskum európskych hodnôt 1991-1998-2008 slovenská a česká spoločnosť. Bratislava: Sociologický ústav SAV.
[4] Institute for the Future (2013) From Educational institutions to Learning Flows. Dostupné vo formáte pdf.
[5] Biel, M., Pavúk, J. (2014) Podeliť sa a zarobiť. In Trend, 16.01.2014. Dostupné vo formáte pdf.
