Trendy
Detstvo sa čoraz viac vníma ako plnohodnotná etapa života, nie iba ako predstupeň dospelosti. Vzťahy v rodinách sa demokratizujú, deti sú vťahované do spoločného rozhodovania. S nárastom rozmanitosti v spoločnosti sa menia aj vzorce výchovy detí. Vzdelávacie politiky sa čoraz viac prispôsobujú špecifickým aj novo identifikovaným potrebám detí.
Výzvy
Akým spôsobom sa zmenia vzťahy medzi výchovou v rodine a vzdelávaním v škole? Aké „kompetencie“ budú mať rodičia a aké učitelia? Ako sa premietnu nové poznatky vývinovej psychológie a neurovied do procesov výchovy a vzdelávania? Do akej miery dokážu vzdelávacie systémy využívať a kombinovať rôzne formy učenia a učenia sa a možnosti neformálneho vzdelávania?
| Predstavte si BUDÚCNOSŤ, kde panuje zhoda na tom, že: | Predstavte si BUDÚCNOSŤ, kde panuje zhoda na tom, že: | Predstavte si BUDÚCNOSŤ, kde panuje zhoda na tom, že: |
| Dieťa má právo na rozvinutie svojho potenciálu. | Dieťa má právo niekam patriť. | Dieťa má právo, aby oň bolo postarané. |
| Každé dieťa je individualita, ktorú treba viesť k tomu, aby naplno rozvinulo vlastný potenciál.. Treba mu vytvoriť slobodný priestor, aby mohlo napĺňať svoje vlastné potreby a záujmy. | Každé dieťa sa rodí do určitej komunity a treba ho viesť k tomu, aby si vytváralo rôzne vzťahy a siete. Treba mu dať možnosť, aby spolu so svojimi rovesníkmi našlo svoje uplatnenie v komunite. | Každé dieťa môže byť prínosom pre spoločnosť, a preto ho treba viesť k aktívnemu občianstvu. Treba mu vytvoriť rovnaké príležitosti na to, aby našlo spôsob, ako prispieť k rozvoju spoločnosti. |
| Pri učení sa cení originalita a výnimočné výkony. V maximálnej miere sa podporuje samostatné učenie a bádanie. Dieťa má mať možnosť všetko si vyskúšať, aby zistilo, v čom je najlepšie. | Pri učení sa cení adaptabilita a špecializácia. V maximálnej miere sa podporuje skupinové učenie sa detí rôzneho veku. Deti trávia veľa času spolu, hrajú sa, komunikujú a spolupracujú. | Pri učení sa cení všestrannosť a spolupráca. V maximálnej miere sa podporuje prenos znalostí a rozvíjanie zručností, ktoré sú pre spoločnosť užitočné. |
| Najdôležitejšie je nebáť sa – čo ťa nezabije, to ťa posilní. | Najdôležitejšie je mať veľa kamarátov – nikdy nevieš, na čo sa ti môžu zísť. | Najdôležitejšie je mať pred očami celok – sám nikdy nedokážeš viac ako s ostatnými. |
| Ťažkosti majú deti, pre ktoré ich rodiny nevytvoria dostatočne podnetné prostredie. | Ťažkosti majú deti, ktoré sa vo svojej skupine necítia dobre alebo obľubujú samotu. | Ťažkosti majú deti, ktoré majú výnimočný talent alebo chcú robiť niečo iné ako ostatní. |
| Dieťa, ktoré nie je ambiciózne a nepracuje na sebe, to bude mať v dospelosti ťažké. | Dieťa, ktoré nepočúva iných a nezaujíma sa o svoje okolie, to bude mať v dospelosti ťažké. | Dieťa, ktoré sa nenaučí „zaradiť sa“ do spoločnosti, to bude mať v dospelosti ťažké. |
Náš výskum
Detstvo je na Slovensku silnou hodnotou, jeho dôležitosť v živote človeka si uvedomuje 48 % ľudí oproti 24 %, ktorí si myslia, že detstvo je len prípravou na dospelosť. Avšak, rovnocennosť detstva a dospelosti sa stále príliš nenosí. Približne 40 % ľudí si myslí, že deti sa majú najprv učiť poslušnosti a rešpekt si získajú až vekom. Len tretina ľudí sa domnieva, že deti si zaslúžia rovnakú úctu ako dospelí.
Iné výskumy
Na Slovensku sa začal pokles pôrodnosti začiatkom 80. rokov a stále pokračuje. Významným trendom je aj dlhodobé zvyšovanie priemerného veku matiek. Najviac detí sa rodí matkám vo vekovej skupine 25 – 34 rokov a oproti minulosti stúpa početnosť pôrodov aj u matiek starších ako 35 rokov.1
V nasledujúcich 20 rokoch by mal počet narodených detí klesnúť zo súčasných viac ako 60-tisíc na približne 40-tisíc ročne. Podľa prognóz klesne v roku 2035 aj počet detí v predškolskom veku zo súčasných 175-tisíc na približne 130-tisíc detí, čo je pokles o niečo viac ako štvrtinu.2
„Budú naše deti chcieť mať deti?“ účastník workshopu Košice
V roku 2014 sa narodilo mimo manželstva takmer 40 % detí. Zároveň dochádza k určitej transformácii rodinných typov aj z toho dôvodu, že v nich klesá počet detí. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2011 žilo v rodinách až 46 % detí bez súrodenca. 3
Tri štvrtiny ľudí na Slovensku sú presvedčené, že deti musia milovať a ctiť si svojich rodičov bez ohľadu na ich prednosti a nedostatky. Až 87 % ľudí si myslí, že ak je rodič vážne chorý, je povinnosťou detí sa oňho postarať. 4
„Detstvo preletí veľmi rýchlo, v budúcnosti budú deti dospievať skôr. Naložíme na ne príliš veľa.“ účastník workshopu Pezinok
Vlastnosti, ktoré by sa mali rodičia snažiť u detí rozvinúť, sú predovšetkým pracovitosť (82 %) a pocit zodpovednosti (72 %). Kým pracovitosť bola dôležitou výchovnou hodnotou už na začiatku 90-tych rokov, pocit zodpovednosti je hodnotou, ktorá je u ľudí postupne na vzostupe. Výchova k samostatnosti je pre ľudí tiež veľmi dôležitá (66%) a v čase sa nemení. Znášanlivosť a ohľaduplnosť voči iným sú naproti tomu dôležité len pre necelú polovicu populácie a tieto hodnoty postupne klesajú. 5
V poslednom období sa významne znižuje zaangažovanosť rodičov pri výchove detí. Súvisí to predovšetkým s rýchlo sa meniacou spoločnosťou a veľkým tlakom na rodičov v zamestnaní. Rodičia musia veľa pracovať a dosahovať vysoké individuálne výkony, čo má vplyv aj na množstvo času, ktoré môžu s deťmi tráviť. 6
Zaujímavosti
Výskumníci z Harvardskej univerzity skúmali, akým spôsobom sa vyrovnávajú deti so stresom a nepriazňou v živote. Zisťovali rôzne stratégie, ktoré deťom pomáhajú vyrovnať sa s prekážkami a zvyšujú ich odolnosť voči krízovým situáciám. Ukázalo sa, že kľúčovým faktorom pestovania ich odolnosti voči stresu je stabilný, pozitívny vzťah s aspoň jedným dospelým človekom. Pri nedostatku pozitívnych vzťahov s dospelými sa totiž detský mozog vyvíja odlišne ako by sa vyvíjal v priaznivých podmienkach a takéto dieťa sa nemusí naučiť zdravo zvládať stres ani v dospelosti.7
„Jedna základná škola vo svojom vnútornom poriadku zakázala žiakom prefarbovanie vlasov, zvýrazňovanie očných liniek, lakovanie nechtov, nosenie extravagantných účesov a oblečenia, piercing a u chlapcov neprimeranú dĺžku vlasov. Úpravu zovňajšku je však nutné považovať za prejav osobnosti každého človeka, vrátane dieťaťa. Škola môže zasahovať do súkromia svojich žiakov len v rozsahu, ktorý jej dovoľuje školský zákon, či iné právne predpisy. Stanovenie maximálnej dĺžky vlasov u chlapcov tieto hranice prekračuje.“ Jana Dubovcová, verejná ochrankyňa práv
„Dospelí by nemali na nás kričať, mali by tráviť s nami viac času, pristupovať k nám rovnocenne a počúvať naše názory, lebo aj deti môžu mať skvelé nápady. Rodičia by nám mali viac veriť, starať sa o nás a ísť nám príkladom. Učitelia by mohli vylepšiť školy, dávať nám menej úloh a nestresovať nás. Politici by nás mali ochraňovať, viac sa zaoberať našimi problémami, rešpektovať detské sny. Všetko by bolo ľahšie, keby dospelí chceli vypočuť naše názory a brali ich do úvahy. Priali by sme si, aby vám na nás záležalo viac, ako na vývoji nových počítačov alebo kurze eura.“ Vyhlásenie detí v rámci prípravy Akčného plánu pre deti
„Ľudia pokladajú naše životy za menejcenné. Situujú sa do roly spasiteľov - ja ti pomôžem, ja to vyriešim. Neberú nás ako partnerov. Ale ja nestojím o súcit, ja stojím o to, aby som mohol niečo robiť! Netreba veľa úsilia na to, aby ste videli moje zdravotné postihnutie, je zrejmé. No viete objaviť moje schopnosti? Môžete objaviť schopnosti iných detí so zdravotným postihnutím? Prosím, urobte to. Berte mňa a všetky ostatné deti za svojich partnerov, túžime po tom, aby ste nás brali vážne.“ Dominik Drdul, žiak strednej školy
„Deti sa len ťažko naučia sedieť a byť ticho. Som učiteľka, ale odkedy som aj matka, deti a detstvo vnímam úplne inak.“ účastníčka workshopu Žilina
„Deťom sa bude stále nadávať, že sú skazená generácia.“ žiačka ZŠ Poprad
„Technológie budú pracovať za nás a deti sa budú len tak ponevierať. Už dnes nemusia umývať riad.“ účastníčka workshopu Banská Bystrica
Zdroje
[1] ProCeSI – iniciatíva vedcov a pomoc spoločenskej integrácii (2015) Prezentácia Prognostického ústavu SAV, 26.2.2015. Dostupné tu. Ako je to s demografiou na Slovensku. Detí výrazne ubudne. In aktualne.sk, 12.5.2015. Dostupné tu.
[2] Úrad verejného zdravotníctva SR (2015).
[3] Kusá, Z., Tížik, M. (Eds.) (2009) Výskum európskych hodnôt 1991-1998-2008 slovenská a česká spoločnosť. Bratislava: Sociologický ústav SAV.
[4] Tamtiež.
[5] Nadácia pre deti Slovenska (2010) Novo vynárajúce sa potreby detí na Slovensku. Bratislava.
[6] National Scientific Council on the Developing Child (2015) Supportive Relationships and Active Skill-Building Strenghten the Foundationsof Resilience: Working Paper 13. Cambridge: Harvard University. Dostupné ako pdf.
