Trendy
Detstvo sa čoraz viac vníma ako plnohodnotná etapa života, nie iba ako predstupeň dospelosti. Vzťahy v rodinách sa demokratizujú, deti sú vťahované do spoločného rozhodovania. S nárastom rozmanitosti v spoločnosti sa menia aj vzorce výchovy detí. Vzdelávacie politiky sa čoraz viac prispôsobujú špecifickým aj novo identifikovaným potrebám detí.
Výzvy
Akým spôsobom sa zmenia vzťahy medzi výchovou v rodine a vzdelávaním v škole? Aké „kompetencie“ budú mať rodičia a aké učitelia? Ako sa premietnu nové poznatky vývinovej psychológie a neurovied do procesov výchovy a vzdelávania? Do akej miery dokážu vzdelávacie systémy využívať a kombinovať rôzne formy učenia a učenia sa a možnosti neformálneho vzdelávania?
| Predstavte si BUDÚCNOSŤ, v ktorej: | Predstavte si BUDÚCNOSŤ, v ktorej: | Predstavte si BUDÚCNOSŤ, v ktorej: |
| Starostlivosť o deti je zodpovednosťou rodičov a najbližšej rodiny. | Starostlivosť o deti je zdieľanou zodpovednosťou miestnej komunity. | Starostlivosť o deti je zodpovednosťou štátu a je súčasťou sociálneho systému. |
| Výchova a starostlivosť v ranom detstve sa odvíja od hodnôt rodičov. Spôsoby a metódy výchovného pôsobenia sa v rôznych rodinách líšia. Socializácia je dôležitá na to, aby dieťa vedelo primerane komunikovať v styku s inými ľuďmi a inštitúciami. Dieťa je vedené najmä k tomu, aby vedelo identifikovať a presadzovať svoje záujmy. | Výchova a starostlivosť v ranom detstve je súčasťou socializácie v rámci miestneho spoločenstva a jej základom sú hodnoty, ktoré daná komunita vyznáva. Socializácia je dôležitá na to, aby si dieťa našlo svoje miesto v komunite. Deti majú možnosť vyskúšať si rôzne formy uplatnenia v kolektíve rovesníkov i dospelých. | Výchova a starostlivosť v ranom detstve je plnohodnotnou súčasťou štátneho vzdelávacieho systému, ktorý sa realizuje v zariadeniach prostredníctvom profesionálnych pedagógov. Socializácia je celoživotná, povinná raná starostlivosť je jej základom. Deti sú vedené k tomu, aby sa od malička učili spoločensky preferovaným zručnostiam. |
| Starostlivosť o deti je záležitosťou širšej rodiny. O malé deti sa najintenzívnejšie starajú ekonomicky neaktívni členovia rodiny, je jedno, či sú to matky, otcovia, obaja rodičia, starí či prastarí rodičia. Zámožnejšie rodiny si na ranú starostlivosť najímajú služby profesionálnych agentúr. Škôlky sú využívané iba najchudobnejšími rodinami. Deti sú do nich umiestňované v prípade, ak aspoň jeden rodič pracuje. | Rodičovstvo nie je prekážkou na to, aby boli obaja rodičia aspoň čiastočne ekonomicky aktívni. Komunita rodičom pomáha postarať sa o deti. Rodičia malých detí sa často spájajú a striedajú v starostlivosti o viacero detí. Vo väčších komunitách sa vytvárajú komunitné škôlky. V škôlkach sa dbá na identifikáciu individuálnych vzdelávacích potrieb každého dieťaťa a jeho silných stránok. Náklady na starostlivosť sú spravidla zdieľané celou komunitou. | Rodičovstvo je podporované tak, že štát poskytuje rodičom komplexné, plne financované služby a tak zabezpečuje napĺňanie potrieb detí v zdravotnej, sociálnej aj vzdelávacej oblasti. To rodičom umožňuje zveriť svoje deti do rúk špecializovaných inštitúcií od najútlejšieho veku. Deti vyrastajú v skupinách rovesníkov z rôznych prostredí a starajú sa o ne profesionálne tímy. Zariadenia ponúkajú dennú aj dlhodobú starostlivosť. |
| Zdravotná starostlivosť je trhovo regulovaná. Štátom je financovaná záchrana života a s ňou súvisiaca základná starostlivosť. Preventívne prehliadky a očkovanie štát neprikazuje, sú slobodným rozhodnutím rodín, ktoré do nich sami investujú. | Základná zdravotná starostlivosť je zabezpečená a financovaná komunitou. Špecializovaná starostlivosť a záchranná služba je garantovaná štátom. Rozsah preventívnych prehliadok a očkovania je štátom odporúčaný, pre komunity ale nie je záväzný. | Štát plne financuje zdravotnú starostlivosť o všetky deti aj dospelých a určuje rozsah preventívnych prehliadok a povinného očkovania. Základnú starostlivosť realizuje prostredníctvom miestnej zdravotnej správy, špecializovanú starostlivosť poskytuje centralizovane. |
Náš výskum
V budúcnosti bude prevažovať rodinná alebo komunitná starostlivosť o ľudí ako najdôležitejšia „záchranná sieť“. Len tretina ľudí si totiž myslí, že v prípade núdze sa má o človeka postarať štát. Podľa väčšiny ľudí (55 %) sa človek má vedieť postarať o seba sám.
Pre takmer polovicu ľudí nie sú rodičia dostatočne kvalifikovaní odborníci na vzdelávanie, preto by doň nemali zasahovať. Napriek tomu, je významná časť zodpovednosti za vzdelávanie prisudzovaná práve rodičom. Podľa väčšiny ľudí by sa mali rodičia s deťmi doma učiť. Len 8 % ľudí sa prikláňa k názoru, že deti by sa mali všetko naučiť v škole.
Iné výskumy
Na Slovensku je v súčasnosti zaočkovaných vyše 95 % detí proti desiatim infekčným ochoreniam. Vďaka vysokej zaočkovanosti detí došlo už v roku 1960 k eliminácii detskej obrny a novorodeneckého tetanu. Posledné ochorenie na záškrt bolo hlásené v roku 1980, posledný prípad domáceho ochorenia na osýpky bol evidovaný v roku 1998.1 V roku 2014 bolo zaznamenaných 1137 odmietnutí niektorého druhu povinného očkovania a u 987 detí bolo nahlásené kompletné odmietnutie povinného očkovania, kedy rodičia odmietli všetky povinné očkovania dieťaťa aj do budúcnosti.2
Hoci v ostatných krajinách EÚ miera zamestnanosti žien kontinuálne rastie, na Slovensku je situácia iná. V roku 2013 bola miera zamestnanosti žien o 3,6 % nižšia ako je priemer EU.3 Na Slovensku majú ženy oproti mužom sťaženú mieru participácie na trhu práce najmä v dôsledku dlhšieho zotrvávania doma s malými deťmi. Obvykle s nimi ostávajú doma aspoň do troch rokov ich veku. Materská dovolenka na Slovensku patrí medzi najdlhšie medzi štátmi OECD.4
„V budúcnosti bude veľa riešiť rodina a komunita. Nastane návrat k viacgeneračným rodinám a k prírode.“ účastníčka workshopu Banská Bystrica
Významným faktorom, ktorý ovplyvňuje mieru zapojenia žien do pracovného procesu a postup v ich kariére, je možnosť zosúladiť rolu rodiča s pracovnými povinnosťami. Na Slovensku ale nie sú flexibilné pracovné úväzky príliš rozšírené. Účasť žien v pružných formách práce síce pomaly rastie, stále však zaostáva za priemerom EÚ. Kým v krajinách EÚ využíva pružné formy práce každá siedma žena, na Slovensku to je len každá štrnásta.5 Slovensko tiež zaostáva vo využívaní kratšieho pracovného času. Kým v EÚ pracuje na skrátený úväzok každá tretia žena, na Slovensku len každá sedemnásta. Z domu pracuje na Slovensku len každá dvadsiata piata žena.6
To, že viac ako dve tretiny ľudí na Slovensku označujú súčasné usporiadanie ich pracovného a rodinného života za uspokojivé napriek tomu, že len minimum z nich využíva flexibilný pracovný úväzok alebo pracuje z domu, možno vysvetliť aj tým, že ľudia na Slovensku spravidla neočakávajú, že by im pri hľadaní rovnováhy mohol pomôcť zamestnávateľ. Sféra rodinných povinností ako aj spôsob, ako ich človek zvládne, sa u nás stále považuje za čisto súkromnú záležitosť. Ľudia sa s prosbou o pomoc radšej obrátia na partnera alebo ďalších členov rodiny.8
„Detstvo sa nezmení. Bude znamenať lásku, šťastie, radosť, bezstarostnosť.“ účastníčka workshopu Pezinok
Slovensko, spolu s Českom a Maďarskom, patrí ku krajinám s najnižšou mierou inštitucionálnej ranej starostlivosti detí do 3 rokov. V roku 2013 boli v jasliach zapísané len 4% detí. Deficit verejných jaslí kompenzujú rodičia pomocou starých rodičov alebo súkromnými opatrovateľskými službami.9 Rodičov na Slovensku dlhodobo trápi aj nedostatok kapacít materských škôl pre deti od 3 rokov. Kým v roku 2004 bolo 1667 odmietnutých žiadostí o prijatie dieťaťa do materskej školy, v roku 2014 ich bolo evidovaných vyše 11 tisíc. Alternatívne, zväčša súkromné formy starostlivosti bývajú drahšie, a tak sa niektoré nízkopríjmové rodiny musia uspokojiť s tým, že jeden z rodičov – spravidla matka – ostane mimo pracovného procesu až do času, kedy nastúpi dieťa do školy.10
Programy sociálneho začleňovania poskytujú deťom z chudobných rodín len základnú podporu. Deti z rodín, ktoré poberajú dávky v hmotnej núdzi a z rodín s nízkym príjmom majú nárok na bezplatnú stravu a školské potreby a na odpustenie poplatkov v predškolských zariadeniach. Predškolské zariadenia však navštevuje len veľmi malá časť chudobných detí. Odborníci odhadujú, že aj preto majú tieto deti častejšie horšie školské výsledky, opakujú ročník, či predčasne vypadnú zo vzdelávania.
Zaujímavosti
Na Slovensku sa problém s nedostatkom kapacít materských škôl rieši postupnou rekonštrukciou a dostavbou starších škôlok, ale aj výstavbou nových, najmä tzv. modulových materských škôl. Ide o dočasné riešenie, ktorého výhodou je pomerne nízka finančná náročnosť a rýchla realizácia. Prvá modulová škôlka na Slovensku bola otvorená v Hrabušiciach. Spojením štyroch kontajnerov v nej vznikli štyri triedy pre 76 detí.11
„Vychovávať dieťa so zdravotným postihnutím je práca na 24 hodín denne, sedem dní v týždni. Na Slovensku sú pre takéto rodiny k dispozícii tri Centrá včasnej intervencie . v Bratislave, Žiline a Prešove. Chodíme za rodinami, veľa sa pohybujeme v teréne, v prirodzenom prostredí detí. Rodiny sú vďačné, že nemusia lietať po rôznych odborníkoch, ale niekto príde k nim. Lebo mamička mi povie, že ona vie, že má ísť ešte k logopédovi, ale ako, keď má doma ďalšie deti, ktorým sa musí venovať? My si sadneme všetci do jedného auta, prídeme za nimi a počas hodiny a pol dostanú pomoc zo všetkých strán.“ Katarína Gromošová, riaditeľka Centra včasnej intervencie v Prešove
Japonský architekt Takaharu Tezuka navrhol zaujímavú škôlku, ktorú postavili v Tokiu. Škôlka rešpektuje potrebu detí mať veľa voľnosti, priestoru na behanie, šplhanie, aj na zašpinenie sa. Priestor škôlky je kruhový, otvorený a zámerne sa v ňom stierajú hranice medzi vonkajším a vnútorným prostredím i medzi triedami. Deti môžu voľne vybehnúť z tried a zase sa do nich vrátiť bez toho, aby sa niekam zatúlali. „Architektúra môže zmeniť tento svet i ľudské životy,“ tvrdí architekt.12
„Keď prídete domov o siedmej večer a máte hodinu na to, aby ste sa venovali dieťaťu, s ktorým by ste chceli byť oveľa viac, snažíte sa do tej hodiny napchať všetko: dieťa nakŕmiť, umyť, hrať sa s ním, vychovávať, čítať mu. Výsledok? Hrozné napätie.“ Pavla Koucká, psychologička
Výskumníci z Duke University v USA skúmali, nakoľko môžu investície, smerované do komplexnej ranej starostlivosti, pozitívne ovplyvniť výsledky žiakov v základných školách. Výskumy potvrdili, že komplexná starostlivosť o deti v útlom veku, ktorá je v prípade potreby doplnená o odbornú pomoc psychológov a sociálnych pracovníkov aj pre dospelých členov ich rodín, sa štátu vyplatí. Deti, ktoré boli zaradené do takýchto programov, prospievali v základných školách evidentne lepšie ako deti, ktorým táto forma starostlivosti poskytovaná nebola, dokonca mali až o 39 % väčšiu šancu, že sa obídu bez dodatočnej pomoci špeciálnych pedagógov, asistentov a psychológov. Pri porovnaní nákladov a benefitov sa zároveň ukázalo, že investície, vynaložené do prevencie a včasnej intervencie môžu byť v konečnom dôsledku pre štát menej nákladné ako investície, vynakladané na riešenie problémov školákov. 13
„Mám jedno dieťa, ale vzhľadom na to, že sme si ho adoptovali a má špecifické potreby, dodnes si vyžaduje viac starostlivosti. Bola som s dcérou doma, kým nedosiahla vek tri roky. Teraz pracujem tak, že mám nižší úväzok, aby som zvládla všetky rodičovské povinnosti. Kým bola dcéra malá, pomáhali aj rodičia. Vďaka kombinácii týchto troch vecí som si mohla dovoliť ísť pracovať.“ Eva Čobejová, novinárka
„Dospelá populácia akoby stále nevedela pochopiť filozofiu detských práv. To nie je len tom, že my dospelí máme povinnosť sa starať o deti, ale aj o tom, že deti majú na túto starostlivosť právo. Veľký problém je, že tieto práva detí sa vnímajú dosť povrchne.“ Eva Dzurindová, riaditeľka Linky detskej istoty
Zdroje
[1] Úrad verejného zdravotníctva SR (2015) Správa o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2012 – 2014. Bratislava. Dostupné ako pdf.
[2] Tamtiež.
[3] Hanzelová, E., Kešelová, D. (2014) Zdroje a prekážky rastu zamestnanosti žien s dôrazom na zosúladenie pracovného a rodinného a osobného života. Bratislava: Inštitút pre výskum práce a rodiny. Dostupné ako pdf.
[4] Tamtiež.
[5] Tamtiež.
[6] Tamtiež.
[7] Ľapinová, E., Gubalová, J. (2014) Determinanty využívania flexibilizácie práce v SR z pohľadu rodiny a ich implementácia do sociálneho systému. Zborník z medzinárodnej konferencie. Banská Bystrica: Ekonomická fakulta UMB. Dostupné na: www.ef.umb.sk
[8] Hanzelová, E., Kešelová, D. (2014).
[9] Tamtiež.
[10] Šimoňáková, M. (2014) V Hrabušiciach otvorili prvú modulovú škôlku na Slovensku. In Novoveský Korzár, 02.09.2014. Dostupné na: http://spisskanovaves.korzar.sme.sk
[11] OECD Education (2011) Reflections by Takaharu Tezuka on Fuji Kindergarten, Tokyo, Japan at the launch of OECD's Designing for Education: Compendium of Exemplary Educational Facilties 2011 in Paris, 29 September 2011. Dostupné na: www.slideshare.net
[12] Muschkin, C. G., Ladd, H. F., Dodge, K. A. (2015) Impact of North Carolina's Early Childhood Initiatives on Special Education Placements in Third Grade. In Eduational Evaluation and Policy Anaysis, 2.2.2015. Dostupné na: http://epa.sagepub.com
