Trendy
Znižuje sa počet profesií, v ktorých sa dá celoživotne uplatniť kvalifikácia získaná v mladosti. Ľudia počas života vystriedajú viacero povolaní. Dopyt po zručnostiach sa zmenil: podiel kognitívnych a komunikačných zručnosti prevažuje na úkor manuálnych a rutinných zručností. Do odbornej prípravy vstupujú ľudia rôzneho veku, v rôznych životných situáciách. Tradičné inštitucionálne vzdelávanie dopĺňa ponuka prezenčných foriem vzdelávania priamo na pracoviskách, v rámci komunít, aj v domácnostiach. Rastie význam certifikátov získaných prostredníctvom úzko profilovaných kurzov dištančného, doplnkového, nadstavbového a rekvalifikačného vzdelávania.
Výzvy
Podarí sa prepojiť ciele a obsah povinného vzdelávania s prípravou na rôzne povolania? Ako sa poskytovatelia odborného vzdelávania prispôsobia demografickým trendom a zmenám na trhu práce? Ako zohľadní príprava na povolania rozdielne socioekonomické zázemie, zdravotný stav a individuálne schopnosti učiacich sa?
| Predstavte si BUDÚCNOSŤ, v ktorej je príprava na povolanie postavená na tom, že: | Predstavte si BUDÚCNOSŤ, v ktorej je príprava na povolanie postavená na tom, že: | Predstavte si BUDÚCNOSŤ, v ktorej je príprava na povolanie postavená na tom, že: |
| Človek má prácu, ktorá mu prináša úžitok. | Človek má prácu, ktorá prináša úžitok komunite. | Človek má prácu, ktorá prináša úžitok celej spoločnosti. |
| Príprava na povolania sa chápe ako príprava na samostatnú a flexibilnú ekonomickú aktivitu. Mladí ľudia si vyberajú z ponuky komerčných vzdelávacích služieb a preberajú zodpovednosť za svoje rozhodnutia o vlastnej vzdelávacej a profesijnej dráhe. | Príprava na povolania sa chápe ako príprava na špecializované činnosti vo vlastnej komunite. Mladí ľudia si s pomocou mentorov a supervízorov skúšajú rôzne činnosti, vedúce k sebapoznávaniu a identifikácii vlastných záujmov a kvalít. | Príprava na povolania sa chápe ako integrálna súčasť povinného vzdelávania. Mladí ľudia si vďaka testovaniu a rôznym auditom zručností a povinnej praxi overujú svoje schopnosti a možnosti profesijného uplatnenia. |
| Je dôležité vytvoriť si portfólio vedomostí a zručností, ktoré podmieňuje úspech na trhu práce. | Je dôležité prakticky sa pripraviť na výkon konkrétnych pracovných pozícií v prospech komunity. | Je dôležité skĺbiť záujmy a schopnosti jednotlivca s potrebami trhu práce. |
| Špecializačné štúdium má rôzne formy a jeho kvalitu reguluje trh. Odborné vzdelávanie je spoplatnené a je financované buď priamo alebo prostredníctvom pôžičiek. Na trhu existuje množstvo súkromných odborných aj vysokých škôl, komerčných online aj offline programov, zameraných na rozvoj a rozširovanie kvalifikácií, ako aj agentúr kariérneho poradenstva a koučingu. Voči štátu majú rôzne vzdelávacie inštitúcie len ohlasovaciu povinnosť. Licencované sú iba vysoko špecializované odvetvia. | V mnohých komunitách je prechod medzi povinným vzdelávaním a špecializačným štúdiom plynulý a poskytuje sa priamo v komunitnej škole, za účasti aj rôznych externých aktérov. Trvanie špecializovaného praktického učenia je rozmanité a závisí od typu profesie aj zvykov komunity. Podporuje sa medzigeneračné učenie sa. Okrem komunitných škôl využívajú ľudia aj rôzne programy dištančného vzdelávania poskytovaného na komerčnej báze alebo štátom financovanými odbornými školami, ktoré pôsobia pre viacero susediacich komunít. | Špecializačné štúdium realizuje a reguluje štát. Osobnostné a kariérne poradenstvo sa poskytuje systematicky už od raného veku. Mladí ľudia, aj ekonomicky aktívni obyvatelia rôzneho veku, môžu využívať štátom financované odborné, nadstavbové a rekvalifikačné programy, pracovné stáže, školy druhej šance, univerzity a programy celoživotného vzdelávania. Štát sa snaží aktívnymi opatreniami znižovať vzdelanostné rozdiely ovplyvnené rôznym sociálnym zázemím alebo zdravotným stavom učiacich sa. |
| Základné modely ekonomického fungovania, od ktorých sa odvíjajú aj vzdelávacie postupy pri príprave na povolania, sú samozamestnanie a start-up. | Základné modely ekonomického fungovania, od ktorých sa odvíjajú aj vzdelávacie postupy pri príprave na povolania, sú zdieľaná živnosť, sociálny podnik alebo družstvo. | Základné modely ekonomického fungovania, od ktorých sa odvíjajú aj vzdelávacie postupy a štandardy pri príprave na povolania, sú zdieľané pracovné pozície, štátne podniky a verejné inštitúcie. |
Náš výskum
Väčšina ľudí na Slovensku si myslí, že vzdelávanie by malo ľudí pripraviť na umiestnenie sa na trhu práce (89 %) a pomôcť im presadiť sa v konkurencii ostatných (76 %). Približne tretina ľudí sa pritom domnieva, že už školopovinné deti by mali medzi sebou súťažiť, aby si zvykli na konkurenčný boj v dospelosti. Na druhej strane, hoci ľudia považujú dravosť a snahu o individuálny prospech za užitočné, pre mnohých nie sú najdôležitejšími ľudskými hodnotami. Ukázalo sa, že ľudia viac oceňujú ochotu spolupracovať, tímovú prácu a spoločné učenie sa v skupinách.
Takmer polovica ľudí predpokladá, že pre úspešný život v budúcnosti bude dôležité vedieť sa rýchlo prispôsobovať zmenám (49 %), presadiť sa medzi ostatnými (40 %) a mať okolo seba ľudí, na ktorých sa dá spoľahnúť (49 %). Viac ako polovica ľudí je presvedčených, že vzdelávanie bude v budúcnosti úzko špecializované podľa potrieb trhu práce (68 %) a bude vyžadovať vysoké individuálne výkony (63 %). Tomu sa bude musieť prispôsobiť aj príprava na povolanie.
Iné výskumy
Odborníci upozorňujú na stupňujúci sa tlak na výkon detí. Niektorí rodičia kladú na deti zvýšené nároky najmä v súvislosti s možnosťou prechodu na osemročné gymnáziá a výberové školy. V súvislosti s prípravou na životnú kariéru, kariéru športovca, umelca a pod. podávajú niektoré deti výkony na hranici svojich možností.1
Výskum v oblasti odborného vzdelávania na Slovensku zisťoval, kto deti na základnej škole najviac ovplyvňuje pri výbere povolania a strednej školy, akými informáciami deti disponujú a kde ich získavajú. Ukázalo sa, že najviac informácií získavajú deti od rodičov (20 %) a z internetu (18 %). Výchovní poradcovia, ktorí pôsobia na základných školách, sú zdrojom informácií len v 10 % prípadov.2
„Žijeme v agresívnej dobe nastavenej na výkon, kde všetci medzi sebou súťažia. Nevieme, ako by deti fungovali, keby boli odmalička vedené k tomu, že majú spolupracovať. Zistíme to len vtedy, keď to tak bude.“ účastníčka workshopu, Banská Bystrica
Žiaci základných škôl prejavujú najväčší záujem o ďalšie štúdium na stredných odborných školách s maturitou (43 %), na druhom mieste si volia gymnáziá (takmer 30 %), po ktorých s veľkým prepadom nasledujú umelecké školy a stredné odborné školy bez maturity (obe menej ako 6 %). Takmer 17 % ôsmakov obvykle ešte nevie, na akej strednej škole by chceli v štúdiu pokračovať.3
Na Slovensku v minulosti platilo, že študenti nastupovali na vysokú školu bezprostredne po maturite. V posledných rokoch to už nie je pravidlo. Mnohí absolventi stredných škôl si urobia po maturite v štúdiu prestávku, či už dobrovoľne alebo z dôvodu neúspešného absolvovania prijímacieho konania na vysokú školu. Vypĺňajú ju prácou doma alebo v zahraničí, či cestovaním.4 Pri výbere vysokej školy uvádza až 74 % vysokoškolákov za najdôležitejší motivačný faktor celkovú perspektívnosť daného odboru v budúcnosti. Potom nasleduje u dievčat záujem o jednotlivé predmety, ktoré sa na vybranom odbore učia (49 %) a u chlapcov motivácia dobre plateného miesta po absolvovaní školy (50 %). Rodičia majú u mladých pomerne významný vplyv aj na výber vysokej školy. 5
„Chybou je absentujúca spolupráca medzi zamestnávateľmi a školami. Ja neviem, prečo by mali byť všetci ekonómovia alebo chodiť na masmediálnu komunikáciu. Všetci chcú ísť na gymnáziá. To nie je normálne. Dnes je už ťažko nájsť dobrého majstra, ak potrebujete niečo opraviť.“ účastníčka workshopu, Žilina
Znalostná ekonomika je pre väčšinu ľudí vágny pojem. Jej potenciál si uvedomujú prevažne mladí, vzdelanejší ľudia z väčších miest. Málokto však vie definovať, čo to vlastne je. Potrebu celoživotne sa vzdelávať ľudia pripisujú skôr vzdelanejším jednotlivcom a mladšej generácii. Menej vzdelaní ľudia si myslia, že to nie je nič pre nich.6
Zaujímavosti
V USA zohráva celopološné testovanie žiakov významnú úlohu pri postupe na vyššie vzdelávacie stupne. Výskumníci z chicagskej univerzity skúmali, aké iné indikátory by sa dali využiť pri zisťovaní predpokladov jednotlivých detí na stredoškolské štúdium. Ukázalo sa, že celoplošné testovanie absolventov základných škôl je oveľa slabším nástrojom, ako sa pôvodne predpokladalo. Úspešný test totiž nie je automaticky zárukou úspechu v ďalšom štúdiu. O tom, nakoľko bude žiak na strednej škole úspešný, vypovedá oveľa viac portfólio jeho študijných výsledkov, zostavované priebežne, nie iba v záverečných ročníkoch a školská dochádzka.6
„Dnes vôbec nie je možné odhadnúť, aké profesie budú potrebné o 20-30 rokov. Keď si pozriete zoznam dnešných profesií, zistíte, že mnohé z nich pred 20 rokmi ani neexistovali. My dnes naozaj nevieme, čo nám budúcnosť pripraví a je naivné si predstavovať, že niekto múdry pri nejakom ministerstve alebo výskumnom ústave povie, aké profesie budeme o 20 rokov potrebovať. To najdôležitejšie, čo by mali školy robiť, je, pripraviť ľudí kreatívne myslieť, naučiť ich nielen zbierať informácie, ale ich aj analyzovať a prijímať správne rozhodnutia. To je bohužiaľ veľmi odlišný spôsob vzdelávania od súčasného školského systému, ktorý je stále založený na memorovaní faktov.“ Vladimír Baláž, ekonóm
Medzinárodné výskumy ukázali, že niekedy majú po prechode na strednú školu problémy s učením a dochádzkou aj tí žiaci, ktorí mali v záverečných ročníkoch základnej školy dobré výsledky a uspeli aj v prijímacích testoch na strednú školu. Pri skúmaní možných dôvodov narazili vedci na jeden pomerne spoľahlivý „recept“, ako eliminovať riziko neúspechu žiakov na strednej škole – treba sa im viac venovať na 2. stupni základnej školy. Zistilo sa totiž, že práve tí žiaci, ktorí majú problém s prechodom na 2. stupeň, môžu mať problém aj s prechodom na ďalšie vzdelávacie stupne, a to bez ohľadu na ich reálny študijný potenciál. Dôležité je preto venovať pozornosť nielen známkam, ale aj schopnosti detí prispôsobovať sa zmenám a rozvíjať u nich zdravé sebavedomie. 7
„Chceme, aby si mladí ľudia vyberali aj odborné školy, nie len gymnáziá. A potom prídu žiaci do školy a ich sen o remesle sa pomaly začne vytrácať. Prečo? Školy majú zastarané vybavenie a neponúkajú žiakom vyskúšať si svoje remeslo priamo v praxi. Vychovávame nezamestnateľných ľudí a tých potom za ťažké peniaze rekvalifikujeme na iné profesie, aby sa vykázala činnosť na úradoch práce a starostlivosť o nezamestnaných. A takto sa točíme dookola, kým sa neminú fondy z EÚ a Slovensko nepožiada o ich ďalšie čerpanie.“ Branislav Gröhling, podnikateľ
Týždenník The Economist uverejnil prednedávnom úvahu o budúcnosti odborného vzdelávania, ktorého prestíž klesá v Európe aj v USA. Podľa viacerých expertov budúcnosť odborného vzdelávania ohrozujú tri hlavné problémy - trpí nedostatkom inovácií, jeho absolventi čoraz ťažšie hľadajú uplatnenie a firmy sa naopak čoraz častejšie sťažujú, že im chýbajú zamestnanci s potrebnými zručnosťami. Pokus vyriešiť situáciu masovým rozšírením vysokoškolského štúdia podľa expertov zlyhal, preto nabádajú k dôsledným reformám na úrovni oboch vzdelávacích stupňov, stredoškolského aj vysokoškolského.8
„Radikálna transformácia ekonomiky zasiahne aj vzdelávanie. Nastáva totiž posun od informácií k znalostiam. Informácia znamená, že o niečom viete. Znalosť zase, že to viete aj urobiť. Nestačí vedieť, ako upiecť kačicu. Musíte byť schopný ju naozaj položiť na stôl. V školách dnes učíme študentov iba čítať kuchárske knihy. Neučíme ich znalosti, iba im odovzdávame informácie. To sa musí do budúcna zmeniť.“ Milan Zelený, ekonóm a vysokoškolský pedagóg
Viacerí experti vkladajú nádeje do konceptu vzdelávania založeného na kompetenciách. Odporúčajú, aby sa odborné vzdelávanie prestalo sústrediť na akademické vedomosti a začalo ponúkať viac prakticky využiteľných zručností. Organizačne by malo byť rozložené do viacerých samostatných a navzájom kombinovateľných modulov, z ktorých by si študenti mohli vyberať iba tie, ktoré potrebujú pre svoje budúce uplatnenie. Poskytovateľmi týchto modulov nemusia byť nevyhnutne školy, do hry by mali začať vstupovať aj rôzne iné subjekty, vrátane samotných zamestnávateľov.9
Zdroje
[1] Nadácia pre deti Slovenska (2010) Novo vynárajúce sa potreby detí na Slovensku. Bratislava.
[2] Štátny inštitút odborného vzdelávania (2014) Analýza problémov vedúcich k nízkemu záujmu zo strany žiakov ZŠ o OVP na SOŠ. Bratislava. Dostupné ako pdf.
[3] Tamtiež.
[4] Filozofický ústav SAV (nd) Analýza dát – výber vysokej školy a prijatie na štúdium. Dostupné ako .doc.
[5] Tamtiež.
[6] Bunčák, J. et al. (2009) Názory občanov na budúcnosť Slovenska. Bratislava: Ekonomický ústav SAV. Dostupné ako pdf.
[7] Allenswort, E. M. et.al. (2014) Looking Forward to High School and College. Middle Grade Indicators of Readiness in Chicago Public Schools. Chicago: The University of Chicago Consortium on Chicago School Research. Dostupné ako pdf.
[8] Tamtiež.
[9] Schumpeter, J. (2014) Got skills? Retooling vocational education. In The Economist, 23.8.2014. Dostupné na: http://www.economist.com/
[10] Weise, M. R., Christensen C. M. (2014) Hire Education. Mastery, Modularization, and the Workforce Revolution. San Mateo, CA: Clayton Christensen Institute for Disruptive Innovation. Dostupné ako pdf.
