Trendy
Realitou je informačná spoločnosť. Vďaka technológiám sa zvýšila nielen dostupnosť informácií, ale tiež rôznych služieb. Vďaka automatizácii výrazne klesol počet pracovných miest vo výrobnom sektore, zvýšil sa však podiel služieb a práce využívajúcej sofistikované technológie. Najdôležitejšou stratégiou na uplatnenie sa je schopnosť neustále sa učiť niečo nové. Dochádza k silnému prepojeniu súkromného a pracovného života, stierajú sa hranice medzi pracovným a voľným časom. Globálna migrácia posilňuje, nekompenzuje však v plnej miere úbytok obyvateľstva a starnutie populácie. Pracovná sila sa preto využíva do vysokého veku.
Výzvy
Ako ovplyvnia premeny trhu práce obsah a formy ďalšieho vzdelávania pre rôzne vekové skupiny a úrovne vzdelania? Podarí sa prepojiť systém celoživotného vzdelávania s potrebami a záujmami zamestnávateľov aj zamestnancov ? Ako ovplyvnia meniace sa formy ekonomickej aktivity príjem a sociálne zabezpečenie obyvateľstva?
| Predstavte si BUDÚCNOSŤ, kde: | Predstavte si BUDÚCNOSŤ, kde: | Predstavte si BUDÚCNOSŤ, kde: |
| Práca je nástrojom sebarealizácie. | Práca je príspevkom komunite. | Práca je službou spoločnosti. |
| Zamestnať sa znamená preukázať, čo človek vie a dokáže robiť. | Zamestnať sa znamená aktívne sa podieľať na ekonomickom a spoločenskom živote komunity. | Zamestnať sa znamená doložiť doklad o dosiahnutom vzdelaní a vybrať si z ponuky voľných pracovných miest. |
| Doklad o dosiahnutom vzdelaní pri väčšine profesií nestačí. Maturita sa zmenila na prezentovanie individuálneho portfólia, praktické predvedenie zručností, doloženie skúseností a referencií. Jednotlivec si svoju reputáciu a portfólio buduje po celý život a preukazuje sa ním pri každom uchádzaní sa o novú pozíciu. Zamestnávatelia majú záujem o tých najlepších, preto si zamestnancov vyberajú v otvorených súťažiach. | Doklad o dosiahnutom vzdelaní má skôr symbolický význam a nie je rozhodujúci pre získanie väčšiny pracovných pozícií v rámci komunity. Maturita sa zmenila na symbolický akt vstupu do pracovného sveta dospelých po tom, čo jednotlivec preukázal dostatočné zručnosti na výkon konkrétnej práce. Ponuka pracovných miest vychádza z komunitných potrieb a pri ich obsadzovaní sa hľadajú najvhodnejší pracovníci z vlastných radov. | Každý doklad o vzdelaní a kvalifikácii je vďaka štandardizovanému vzdelávaniu hodnoverným dôkazom o spôsobilosti na výkon určitej profesie. Štát disponuje informačným systémom, ktorý prepája aktuálne a prognózované potreby trhu práce so systémom vzdelávania a odbornej prípravy. Vďaka centrálnemu registru dokáže na voľné pozície umiestňovať čerstvých absolventov aj ostatných ekonomicky aktívnych jednotlivcov s overenou kvalifikáciou. |
| Mnohí jednotlivci kombinujú samozamestnávanie s prácou pre viacerých zamestnávateľov. Prevažujú individuálne, flexibilné a samoriadené formy práce. | Mnohí jednotlivci flexibilne kombinujú prácu pre komunitu s poskytovaním služieb iným komunitám a štátu. Veľkú časť práce vykonávajú a riadia viacgeneračné tímy. | Mnohí jednotlivci vykonávajú prácu pre rôznych zamestnávateľov a v rôznych tímoch. Práca má flexibilné formy, viaceré pozície sú zdieľané. Práca sa tímovo nielen zadáva, ale aj vyhodnocuje. |
| Individuálny príjem z ekonomickej aktivity je zásadný na zabezpečenie života a prosperity jednotlivca. Okrem finančnej odmeny sú pre ľudí zaujímavé aj flexibilné pracovné podmienky a iné benefity. Mnohé firmy svojím zamestnancom poskytujú rôzne služby, zdravotnú starostlivosť a prostredníctvom firemných sporiacich schém aj starobný dôchodok. | Individuálny príjem z ekonomickej aktivity nie je zásadný na prežitie, pretože množstvo tovarov a služieb sa v komunite poskytuje iným spôsobom ako za úhradu. Komunity zabezpečujú pre svojich členov bývanie, sociálne a zdravotné služby. Z príjmov generovaných ekonomicky aktívnymi členmi komunity je financovaná aj starostlivosť v dôchodkovom veku. | Individuálny príjem pozostáva z nepodmieneného základného príjmu od štátu, tarifného platu z ekonomickej aktivity a občianskej odmeny za verejnoprospešnú činnosť. Sociálne a zdravotné služby sú široko dostupné, štátom garantované a plne financované zo sociálnych a zdravotných odvodov. Starostlivosť o dôchodcov je poskytovaná v špecializovaných zariadeniach. |
| Nízke daňové a odvodové zaťaženie slúži na financovanie základných funkcií štátu, podporu zdravotne postihnutých občanov a zabezpečenie minimálnej sociálnej siete. Poskytovanie sociálnej pomoci je podmienené ďalším vzdelávaním, zvyšovaním kvalifikácie alebo verejnoprospešnou činnosťou. | Miera daňového a odvodového zaťaženia sa odvíja od veľkosti komunít, ich špecializácie, druhu a množstva tovarov a služieb poskytovaných navonok. Štát z daní financuje časť vzdelávacích služieb a komunitám poskytuje materiálnu a investičnú v počiatočnej fáze ich rozvoja alebo na preklenutie krízového obdobia. | Vysoké daňové a odvodové zaťaženie je progresívne a slúži na vyvažovanie sociálnych rozdielov. Štát vďaka nemu poskytuje komplexné služby oyvateľstvu, vytvára nové pracovné miesta a podporuje pohyb pracovnej sily. |
Výskum Chceme vedieť viac
Pre ľudí na Slovensku je vzdelanie predovšetkým vstupenkou na trh práce. Až 89 % ľudí si totiž myslí, že by vzdelanie malo predovšetkým umožniť človeku uplatniť sa v zamestnaní. Dve tretiny ľudí si zároveň myslia, že by malo umožniť presadiť sa v konkurencii ostatných. Za vzdelaného človeka sa na Slovensku považuje ten, kto je predovšetkým odborníkom v určitej oblasti. Vzdelanie by teda malo viesť najmä k odbornosti (78 %). Zároveň ale platí, že takýto odborník by mal byť schopný s ostatnými kooperovať v rámci pracovného tímu (78 %).
Viac ako polovica ľudí si myslí, že o 25 rokov bude dôležité, aby sa človek dokázal postarať sám o seba (51 %) a zároveň aby mohol napĺňať svoje vlastné záujmy a potreby (47 %).
Ľudia očakávajú, že život v budúcnosti bude ešte rýchlejší a náročnejší. Preto za jednu z najdôležitejších schopností označujú rýchle prispôsobovanie sa zmenám (49 %). Presvedčení sú o tom najmä starší respondenti, ľudia s vyšším vzdelaním a podnikatelia oproti napríklad nezamestnaným či študentom. Z ďalších požiadaviek, ktoré budú na ľudí kladené, tretina respondentov označila schopnosť vedieť sa za každých okolností vynájsť (34 %). Vynaliezavosť relatívne najzriedkavejšie označovali starší ľudia, najčastejšie ju volili študenti.
Náš výskum
Podľa absolútnej väčšiny ľudí (83 %) potrebuje človek prácu na to, aby mohol rozvíjať svoje nadanie a vlohy. Viac ako polovica ľudí si myslí, že nepracovať automaticky znamená zlenivieť. Zároveň sú ľudia presvedčení (64 %), že práca je povinnosť, ktorú máme voči spoločnosti. V súvislosti s prácou je najdôležitejšie mať dobrý zárobok (92 %) a istotu zamestnania (64 %). Pre ľudí je stabilne dôležité aj to, aby mali dobrých spolupracovníkov (60 %). Oproti obdobiu spred 20-tich rokov však narastá požiadavka, aby bola práca aj zaujímavá. Ďalšími aspektmi, ktorým ľudia oproti rokom po páde komunizmu pripisujú čoraz väčšiu dôležitosť, sú výhodná pracovná doba, možnosť uplatniť vlastnú iniciatívu a dlhšia dovolenka.1
V postsocialistických krajinách ľudia chápu volanie po väčšej flexibilite pracovníkov prevažne v negatívnom zmysle. Vnímajú ho ako niečo požadované, vynucované zamestnávateľom, či ako negatívny dôsledok vývoja v ekonomike a na trhu práce, kedy nie je dostatok pracovných miest na plný pracovný čas a na dobu neurčitú. Flexibilita sa im často spája so šedou ekonomikou či s nelegálnou prácou a nezriedka si ju spájajú aj s presvedčením, že ide o dôsledok nefunkčného sociálneho systému. Samostatná zárobková činnosť alebo práca na čiastočný úväzok sú pre takto zmýšľajúcich ľudí iba východiskom z núdze. 2
Čiastočný úväzok je vhodnou formou udržania si pracovných návykov v nezamestnanosti i šancou na opätovné zapojenie sa do práce popri rodičovských povinnostiach. Možnosť pracovať na skrátený pracovný čas však na Slovensku využíva iba 6 % pracujúcich žien a 3 % mužov. Intenzívnejšiemu využívaniu skrátených úväzkov bráni na Slovensku najmä ekonomická situácia rodín, ale aj stereotypy na strane zamestnancov i zamestnávateľov. Ľudia vo všeobecnosti uprednostňujú tradičný priebeh a organizáciu práce a tí, ktorí pracujú obvyklých osem hodín, bývajú spravidla aj lepšie ohodnotení ako tí, ktorí sú schopní dosiahnuť porovnateľné a neraz i lepšie výsledky za kratší čas.3
„Najlepšia odmena pre dieťa, čo pestuje pšenicu, je vypestovaná pšenica.“ účastník workshopu, Rožňava
Hoci už existuje viacero povolaní, v rámci ktorých je práca z domu výhodná, na Slovensku je táto forma práce využívaná menej ako je európsky priemer. Z domu na Slovensku pravidelne pracuje len 3,5 % pracujúcich a ďalších 5 % využíva „home office“ príležitostne. Ani európsky priemer však nie je oveľa vyšší a pohybuje sa mierne nad úrodou 5 %. Práca z domova je najrozšírenejšia v Holandsku, Luxembursku, Dánsku, Fínsku a Rakúsku, kde takýto pracovný život vedie viac než desatina pracujúcich. Ľudia na Slovensku strávia cestou do práce a späť domov denne viac ako hodinu a pol. Okrem toho, mnohí z nás nosia prácu „v hlave“ aj po tom, ako prekročia prah svojich domovov. 4
S rovnováhou medzi pracovným a osobným životom sú spokojné tri štvrtiny Európanov. Zvyšná štvrtina si vie „work – life balance“ predstaviť aj lepšie. Najspokojnejší sú Škandinávci a obyvatelia krajín Beneluxu. Spokojnosť v prieskume Eurobarometer vyjadrilo až 9 z 10 Dánov. Nasledovali Holanďania, Belgičania a Luxemburčania, kde spokojnosť s rovnováhou svojho pracovného a súkromného života vyjadrilo viac ako 85 % opýtaných. Zásluhu na tom môže mať aj fakt, že zamestnanci v týchto krajinách sú za svoju prácu aj veľmi dobre ohodnotení. Obyvatelia Slovenska síce so spokojnosťou za priemernými Európanmi zaostávajú, ale nepatria ani medzi najväčších „frflošov“. Spokojnosť s rozdelením svojho času medzi prácu a osobný život vyjadrilo v prieskume 7 z 10 Slovákov. Štvrtina ľudí však spokojná nie je.5
Ľudia na Slovensku si uvedomujú, že na to, aby spoločnosť prosperovala, je potrebné vzdelávať sa, dopĺňať si kvalifikáciu a v prípade potreby sa aj rekvalifikovať, zvyšovať svoj výkon v práci, prípadne ju zmeniť. Avšak v súčasnosti to na Slovensku robí len veľmi málo ľudí, približne 25 % ekonomicky aktívnej populácie. Hoci všetky tieto aspekty považujú ľudia za dôležité, vzdelávanie dokonca až tri štvrtiny z nich, výskumy poukazujú na pasivitu ľudí v individuálnej snahe zlepšovať si pozíciu v zamestnaní a postavenie v spoločnosti.6
Možnosť zlepšiť si svoje znalosti a pracovné zručnosti prostredníctvom kurzov, prednášok alebo konferencií využíva na Slovensku len približne pätina ľudí.6Zaujímavosti
Spoločnosť Ernst & Young oznámila, že už nebude od uchádzačov o prácu vyžadovať vysokoškolský diplom, ale dôležitejšie bude, aby preukázali reálne schopnosti v sérii špecifických testov. Rozhodla sa tak po tom, čo si v expertnej štúdii overila, že v súčasnosti neexistuje žiaden relevantný vzťah medzi akademickou úspešnosťou potenciálnych zamestnancov a ich následným výkonom v práci. Na pracovnom trhu je totiž priveľa uchádzačov s rovnakým stupňom vzdelania a diplom prestáva byť vhodným nástrojom na výber tých najlepších.7
„Slovensko čaká na zázrak, ktorý sa nedostaví. Sen o skončení krízy bez toho, aby sa na Slovensku čokoľvek zmenilo a pokračujúca snaha o zabetónovanie súčasnej ekonomickej štruktúry, postavenej primárne na výrobe automobilov a montážnych linkách, sa spája s pretrvávaním vysokej nezamestnanosti, rastúcim odchodom ľudí za prácou do zahraničia a nízkou životnou úrovňou väčšiny obyvateľov Slovenska.“ Ivan Klinec, prognostik
Vedci vypočítali, že v dôsledku automatizácie sa zmení alebo celkom zanikne až 47 % súčasných pracovných pozícií. Takmer polovicu rôznych profesií, počnúc poľnohospodárstvom a právnickými službami končiac, nahradia stroje. Ekonómovia zvyknú na túto výzvu odpovedať v tom zmysle, že nové technológie so sebou prinesú aj nové pracovné miesta. Na tie však bude potrebné ľudí pripraviť prostredníctvom vzdelávania.8
„Rodičia mi často kladú otázku, či je najlepšie nasmerovať deti na vedu, strojárstvo a technológie, lebo tieto disciplíny dnes znamenajú pokrok. Hovorím im, aby nerobili to, čo naši rodičia, ktorí nám určovali, čo máme študovať, vďaka čomu sme vzdelávanie brali ako povinnosť. Namiesto toho by mali svoje deti povzbudzovať, aby sa venovali svojim záľubám a obľúbili si učenie. Nezáleží na tom, či chcú byť výtvarníkmi, hudobníkmi alebo inštalatérmi, hlavné je, aby pochopili, že vzdelávanie je celoživotné úsilie a aby boli pripravené neustále nanovo veci objavovať.“ Vivek Wadhwa, vedecký pracovník a vysokoškolský pedagóg
Myšlienka nepodmieneného základného príjmu je postavená na finančnej dávke, ktorú má dostávať každý človek od štátu bez ohľadu na to, či pracuje alebo nie. Nevýhodou je strata princípu zásluhovosti, výhodou zjednodušenie sociálneho systému v dobe prudkého poklesu pracovných príležitostí. S nepodmieneným základným príjmom začal experimentovať Utrecht a ďalšie holandské mestá. Uvažuje o ňom aj Fínsko, v ktorom miera nezamestnanosti začala prudko stúpať. 9
„Stojíme pred úplne novým svetom. Nemôžeme dúfať, že vývoj bude ďalej lineárne pokračovať a po rozmachu poľnohospodárstva, priemyslu, služieb a štátnej správy príde prosto niečo ďalšie. Nič také neexistuje. Pracovných príležitostí ale ubúda, pretože sa technologizuje celá spoločnosť a v mene konkurencieschopnosti a zvýšenia životnej úrovne ľudí narastá produktivita práce. Najviac ľudí sa dnes presúva do služieb, ale aj tento podiel začína pomaly klesať. Riešením je preklopiť ekonomiku z globálnej na lokálnu úroveň. Naprieč svetom budú putovať najmä digitalizované informácie a znalosti, tovary a služby budú vyrábané a ponúkané najmä lokálne.“ Milan Zelený, ekonóm a vysokoškolský pedagóg
Zdroje
[1] Kusá, Z., Tížik, M. (eds.) (2009) Výskum európskych hodnôt 1991-1998-2008 slovenská a česká spoločnosť. Bratislava: Sociologický ústav SAV.
[2] Ľapinová, E. (2014) Využívanie flexibilných foriem práce na Slovensku podľa údajov z výberového zisťovania pracovných síl. Banská Bystrica: UMB. Dostupné ako pdf.
[3] Priemerný nezamestnaný Slovák je bez práce 950 dní. Sú na tom ostatné krajiny lepšie? In Európske noviny, 29.2.2014. Dostupné na http://europskenoviny.sk
[4] Tamtiež.
[5] European Commission (2014) Flash Eurobarometer 398: Working conditions. Dostupné ako pdf.
[6] Tamtiež.
[7] Bunčák, J. et al. (2009) Názory občanov na budúcnosť Slovenska. Bratislava: Ekonomický ústav SAV.
[8] Výrost J. et al. (2013) Európska sociálna sonda. 6. kolo na Slovensku. Košice: Universum.
[9] Chovanculiak, R. (2015) Prečo Ernst & Young nezaujíma váš diplom? O ničom už nevypovedá. In Denník N, 13.10.2015. Dostupné na https://dennikn.sk.
Community Research and Development Service Centre (2015) Overcoming youth unemployment in Europe. Dostupné na: http://cordis.europa.eu
[10] Frey, C. B., Osborne, M. A. (2013) The Future of Employment. How susceptible are jobs to computerisation? Oxford: University of Oxford. Dostupné ako pdf.
[11]Tvardzík, J. (2015) Zástanca základného príjmu: Na dôstojný život by ľuďom malo stačiť 370 eur, In Trend, 28.5.2015. Dostupné na http://www.etrend.sk
