Trendy
Učenie sa prebieha na rôznych miestach, nielen v školách, ale aj v rodinách, na pracoviskách, v komunitných centrách a neformálnych skupinách. Virtuálny a fyzický priestor vzdelávania sa prelína. Vzdelávanie je výrazne personalizované. Učiaci sa významne ovplyvňujú ciele, obsah, rozsah aj metódy a výsledky svojho učenia. Učitelia pracujú v tímoch, učenie má podobu kolektívnej intervencie. Verejná mienka a predstavy rôznych aktérov o vzdelávaní významne ovplyvňujú jeho obsah, právne ukotvenie a reguláciu. Štát si ponecháva zodpovednosť za zabezpečenie povinného základu a rovného prístupu ku vzdelávaniu.
Výzvy
Aké posuny nastanú v postavení a úlohách jednotlivých aktérov vzdelávania a ako budú ovplyvňovať jeho podobu? Čo všetko sa zmení, aby vzdelávanie fungovalo na princípe motivácie a sprevádzania pri učení? Ako flexibilne budú fungovať systémy uznávania dokladov o vzdelaní, rôznych certifikácií, meraní a akreditácií?
| Predstavte si BUDÚCNOSŤ, kde panuje zhoda na tom, že: | Predstavte si BUDÚCNOSŤ, kde panuje zhoda na tom, že: | Predstavte si BUDÚCNOSŤ, kde panuje zhoda na tom, že: |
| Hlavným aktérom vo vzdelávaní je jednotlivec. | Hlavným aktérom vo vzdelávaní je komunita. | Hlavným aktérom vo vzdelávaní je štát. |
| Podporuje sa rôznorodosť poskytovateľov vzdelávania a jedinečnosť a inovatívnosť vzdelávacích programov. Je to oblasť voľnej súťaže, ktorú reguluje dopyt a ponuka. | Podporuje sa rôznorodosť vzdelávacích príležitostí vo vnútri komunity i mimo nej. Je to oblasť, ktorú významne ovplyvňujú potreby komunity a jej členov, čo prirodzeným spôsobom limituje ponuku vzdelávacích programov. | Podporuje sa úspešné absolvovanie štátom garantovaných vzdelávacích programov, ktoré človeku zaručujú uplatnenie sa na trhu práce i v spoločnosti. Ponuka vzdelávacích programov je regulovaná a limitovaná štátom. |
| Štát presunul veľkú časť zodpovednosti za vzdelávanie na rodiny a súkromné firmy. Základné vzdelávanie sa realizuje v rodine alebo formou kontraktu zákonných zástupcov dieťaťa so súkromnými poskytovateľmi. | Štát presunul značnú časť zodpovednosť za vzdelávanie na komunity, najmä v oblasti špecializácie. Základné vzdelávanie sa realizuje formou kontraktu medzi štátom a komunitami alebo regiónmi. | Štát je jediným garantom vzdelávania a zároveň uplatnenia absolventov, keďže reguluje nielen ponuku vzdelávacích programov, ale do istej miery aj ponuku a dopyt na trhu práce. Základné vzdelávanie sa realizuje formou kontraktu medzi štátom a zákonnými zástupcami detí. |
| Riadenie, organizácia, kontrola a hodnotenie kvality vzdelávania je vecou dohody medzi poskytovateľmi vzdelávacích programov a klientmi. Kvalitu vzdelávania zvyšuje konkurencia a porovnávanie prostredníctvom nezávislých auditov a rankingov. | Riadenie, organizácia, kontrola a hodnotenie kvality vzdelávania je vecou dohody medzi štátom a zástupcami komunít a regionálnych samospráv. Obsah a kvalitu vzdelávania monitorujú regionálne školské rady, v ktorých majú zastúpenie jednotlivé komunity aj štátne orgány. | Riadenie, organizácia, kontrola a hodnotenie kvality vzdelávania je vecou štátu. Kvalitu vzdelávania zvyšuje odborná supervízia, štandardizované testovanie, analýzy trhu práce a pracovnej mobility, ako aj uplatniteľnosti absolventov. |
| Vzdelávacia infraštruktúra celoštátneho významu a podpora strategických inovácií sa buduje prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev. | Vzdelávacia infraštruktúra nadregionálneho významu sa buduje prostredníctvom konzorcií komunít, regiónov, zamestnávateľov a štátnych inštitúcií. | Štát rozhoduje o strategických investíciách do vzdelávania a inteligentnej špecializácii vo vybraných výrobných odvetviach. |
| Komerčne poskytované tútorstvo, mentorstvo a supervízia pomáhajú jednotlivcom nastaviť optimálnu vzdelávaciu a profesijnú dráhu. Do úvahy sa pri tom berú individuálne potreby učiacich sa, preferované štýly učenia, sociálne zázemie, osobnostný profil i kultúrne a rodinné špecifiká. | Neformálne komunity učiacich sa pod vedením rôznych koučov a mentorov usilujú o konsenzuálne nastavenie spoločných vzdelávacích cieľov pri zohľadnení individuálnych potrieb jednotlivcov. Podporuje sa participácia, spoločné riešenie problémov a rovesnícke učenie. | Vzdelávacia inštitúcia je miestom uchovávania spoločnej kultúrnej pamäte, prenosu osvedčených postupov a zdieľania nových trendov a inovácií. Štát podporuje aj občianske vzdelávacie programy zamerané na posilnenie solidarity medzi rôznymi sociálnymi skupinami a ľuďmi, ktorí potrebujú pomoc. |
Náš výskum
Vzdelávanie budúcnosti nebude sústredené iba v školách, ale bude prebiehať na rôznych miestach naraz (68 %). Iba 14 % ľudí si myslí, že bude nepovinné. Takmer polovica ľudí však súhlasí s názorom, že bude zamerané viac na zručnosti ako na vedomosti (46 %). Vzdelávanie bude založené na digitálnych technológiách (86 %), úzko špecializované podľa požiadaviek trhu práce (68 %) a od žiakov bude vyžadovať vysoké individuálne výkony (63 %).
Viac ako polovica ľudí (55 %) sa domnieva, že štát by mal byť zodpovedný za obsah vzdelávania a zabezpečiť jeho kvalitu vo všetkých školách. Jednotné testovanie na posúdenie kvality školy však preferuje len tretina ľudí (37 %). Väčšie zapojenie rodičov do financovania škôl podporuje iba 10 % ľudí. Podľa absolútnej väčšiny by mal štát školy finančne zabezpečiť natoľko, aby rodičia už nemuseli na vzdelávanie svojich detí nič doplácať.
Ľudia nemajú úplne jednoznačný názor na to, či by si mali školy navzájom konkurovať, alebo sa rozvíjať v spolupráci s ostatnými školami. K úzkej spolupráci sa prikláňa 42 % ľudí, tretina k súťaži medzi školami. Väčšina ľudí však súhlasí s názorom, že škola by mala deti pripraviť najmä na prácu v dospelosti a nie je až také dôležité, aby bola zároveň aj centrom komunitného diania.
Pre 40 % ľudí by mali byť učitelia skôr autoritou a zdrojom poznania, pre tretinu viac priateľmi detí a sprievodcami v ich samostatnom učení. Väčšina respondentov je presvedčená o tom, že učitelia by sa mali venovať všetkým deťom a dbať o rozvoj potenciálu každého z nich (69 %). Spoznanie potrieb jednotlivých žiakov a ich zužitkovanie pri učení ostatných, je dôležité pre 59 % ľudí, zatiaľ čo sústredenie sa na podporu talentov podporuje iba 18 % ľudí. Viac ako polovica ľudí si taktiež myslí, že dobrý učiteľ deti skôr podporuje v tom, aby si vzájomne pomáhali (55 %), než aby v súťaži nad ostatnými vynikli (15 %). Učiteľ by mal zároveň rozvíjať aj postoje detí a hodnoty (61 %)
Na Slovensku pretrváva oddeľovanie „súkromného” a „školského” života. Len o čosi viac než tretina ľudí si myslí, že rodičia by mali ovplyvňovať aj to, čo sa v škole učí a štvrtina, že rodičia by sa mali aktívne zapájať aj do vyučovania. Ľudia nie sú veľmi naklonení ani predstave, že samotné deti by mali spolurozhodovať o tom, čo sa v škole deje. Za neprijateľné to považuje viac ako polovica ľudí, opačný názor má tretina opýtaných. Aktívne zapájanie detí do rozhodovania o tom, čo sa budú učiť, podporuje 18 % ľudí.
Iné výskumy
Náklady súvisiace so vzdelávaním pri nástupe do školy zaťažia rodinné rozpočty v priemere o vyše 200 eur. V prvom ročníku základnej školy rodičia minú na žiaka približne 430 eur, v prípade stredoškolákov sa náklady približujú k čiastke 740 eur. Najvyššie výdavky sú spojené s nákupom školských pomôcok, oblečenia a so zabezpečením záujmových krúžkov. 1
„Mala by byť väčšia variabilita v učení – viac prispôsobivosti deťom a ich potrebám – už by sme nemali vychovávať ideálneho socialistického človeka.“ účastník workshopu, Rožňava
Medzinárodné porovnania upozorňujú na slabú účasť našich učiteľov na ďalšom vzdelávaní. Učitelia sa na Slovensku vzdelávajú menej často ako ich kolegovia v iných krajinách, a to napriek tomu, že sú k nemu motivovaní tzv. kreditovými príplatkami. Zdôvodňujú to tým, že nie sú spokojní s ponukou štátom hradených vzdelávacích programov a skutočnosťou, že iné programy, o ktoré by mali záujem, sú príliš drahé. Najväčší záujem prejavujú o programy, ktoré by ich pripravili na výučbu žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, no na tento ich dopyt ponuka programov dostatočne nereaguje. 2
„Základný problém škôl je autoritatívna výchova, nedostatok rešpektu a nepartnerský prístup voči deťom. Stále ich poučujeme a trestáme.“ účastníčka workshopu, Žilina
Napriek mnohým negatívam, ktoré sú s prácou učiteľa na Slovensku spojené, je väčšina učiteľov so svojou prácou spokojná a opakovane by si zvolila rovnaké povolanie. Podľa 4 % našich učiteľov je ich práca spoločnosťou dostatočne ocenená. V ostatných krajinách si to myslí v priemere 31 % učiteľov.3
Zaujímavosti
Islandská škola Ingunnarskoli sa zrodila tak, že jednotliví aktéri vzdelávania – rodičia, učitelia, miestne zastupiteľstvo a angažovaní ľudia z lokálnej komunity – určili 4 hlavné prvky, ktoré by mala výstavba ich novej školy podporovať: spätosť s prírodou, prepojenie s komunitou, jedinečnosť ducha školy a sústredené učenie sa. Následne spísali princípy, ktoré sú pre nich vo vzdelávaní dôležité. K spomenutým prvkom tak pribudla požiadavka, aby učenie prebiehalo v rozmanitých prostrediach a na rôznych miestach, nielen v triedach, aby žiaci vnímali potreby komunity a boli motivovaní pracovať v rámci nej a pre ňu aj v dospelosti. Dizajn priestorov v areáli školy je veľmi flexibilný. V škole sa môže jedna a tá istá miestnosť fungovať raz ako jedáleň, raz ako knižnica a inokedy ako divadlo pre celú obec.4
„Mám dobrosrdečných, slušne vychovaných a skvelých žiakov, vďačných rodičov, čo ma nabíja pozitívnou energiou. Nám je v triede veľmi fajn! Nedávno som do zborovne vošla ráno namrzená a kolegyňa Ľubka ma najskôr poslala do triedy...vedela prečo. Navzájom s deťmi si vieme v momente vylepšiť pochmúrnu náladu, stačí, keď mi tretiak Ivko oznámi, že som si zase pekne umyla zuby. No, v ktorom zamestnaní toto zažijete?“ Jana Brezová, finalistka ankety Zlatý Amos
„Lokálne komunity budú aktívnejšie a silnejšie ako dnes. Štát bude chcieť posilňovať svoju pozíciu, ale ľudia budú od neho čoraz nezávislejší. Budeme viac lokálne viazaní – bude to viac o ľuďoch, stretnutiach, rodine, komunite.“ účastník workshopu, Banská Bystrica
Vittra je sieť švédskych škôl, ktoré sú známe najmä svojou architektúrou. Každý kút v týchto školách je iný. Deti sa učia napríklad na stolíkoch a stoličkách na šachovnicovej podlahe, niekde sedia na obrovskej zelenej pohovke, inde sú zase v bunkri, ktorého steny sú upravené ako tabuľa a dá sa na ne písať. Všetky školy spája plnenie „šiestich sľubov“, ktorými sa zaväzujú hľadať najvhodnejší prístup ku každému dieťaťu, viesť deti k pochopeniu zmyslu učenia, rozvíjať ich sebavedomie a schopnosť spolupracovať s druhými, vytvárať im priestor na učenie prostredníctvom vlastnej skúsenosti a pripravovať ich na spoluprácu v rôznorodých skupinách a v medzinárodnom prostredí. 5
„Víri a pulzuje okolo mňa živel. Každý deň. Deti. Majú svoje starosti, radosti a problémy. Ich energia by mohla poháňať vesmír. Majú celý svoj život pred sebou a my sme v škole na to, aby sme im pripravili cestu do budúcnosti. Spolu s Vami, rodičmi. Poďme spolu konečne niečo spraviť. Nie školy, ale Vy musíte začať žiadať všetko to, čo Vaše deti majú mať. Teda kvalitné vzdelanie a výchovu. Bez Vás to bude len boj s veternými mlynmi.“ Petr Orsag, učiteľ
„Pred 25 rokmi si ľudia nevedeli predstaviť, že školy a nemocnice môžu byť súkromné. V roku 2040 bude ešte stále v týchto oblastiach dominovať štátny sektor, ale keď bude aspoň polovica týchto vecí súkromných, ľudia sa možno začnú starať aj o to, ako fungujú tie veci verejné.“ účastník workshopu, Nováky
V Holandsku otvorili sedem škôl, ktoré majú s tradičnou základnou školou málo spoločného. Žiaci majú navrhnutý individuálny učebný plán, ktorý zohľadňuje ich tempo, vzdelávacie ciele ale aj záujmy. V rámci plánu je časť vzdelávacích tém povinná, časť si však môže dieťa samo vyberať. Tento plán sa reviduje každých 6 týždňov a na jeho úprave participujú aj rodičia detí. V školách zatiaľ beží paralelne aj tradičná výučba a rodičia si môžu vybrať, ktorému štýlu viac dôverujú. Za tzv. voľnou výučbou však dochádzajú žiaci zo širokého okolia. 6
„Tímovosť sa nám zo škôl nevytráca. Skôr na väčšine škôl nikdy nebola. Často si každý učiteľ rieši iba svoj predmet a je rád, ak stihne prebrať to, čo štát predpisuje. Školy nesú zároveň svoj diel zodpovednosti aj za nespoluprácu rodičov. Bežné rodičovské združenie ich väčšinou bezpečne odradí od spolupráce so školou.“ Juraj Hipš, učiteľ a aktivista
„Na Novom Zélande používame tzv. otvorené kurikulum, postavené na troch princípoch – na partnerstve, participácii a pocite bezpečia, prijatia. Na deti nazeráme holisticky, komplexne a umožňujeme im ísť v učive aj do hĺbky. Ponúkame im čas a priestor na to, aby sa mohli venovať tomu, čo ich baví, o čo majú záujem. Veľmi dôležitá je atmosféra na škole. Pretože tam, kde sa všetci cítia dobre, sa aj všetkým oveľa viac darí – učiteľom aj žiakom. Preto sa snažíme nielen podporovať komunikáciu u detí, ale dávať im aj dostatok príležitostí na to, aby mohli vyjadriť svoj názor a aby sa cítili byť vypočuté.“ Marek Tesar, vysokoškolský pedagóg na univerzite v Aucklande
Zdroje
Profi Real Group (2012) Česi a Poliaci minú na prváčika v priemere 259 eur. Slováci o 43 eur menej. Najviac šetria Bulhari. Tlačová správa, 2.9.2012. Dostupné ako pdf
[1] Národný ústav certifikovaných meraní (2013) Základná informácia o výsledkoch štúdie OECD TALIS. Dostupné ako pdf
[2] Tamtiež.
[3] Koutecká, D. (2015) Od Brazílie po Nový Zéland – inovativní školy vznikajú po celém světe. In Perpetuum, Magazín pro rodiče a učitele, ročník II., číslo 4, 2014/2015. Dostupné ako pdf
[4] Tamtiež.
[5] Tamtiež.
