Trendy
Demokratický spôsob riadenia a reprezentácia rôznych záujmov je nespochybňovanou normou. Správa verejných záležitostí je profesionalizovaná a automatizovaná, čo zvyšuje transparentnosť a znižuje priestor na korupciu a klientelizmus. Na formovaní politiky a zákonov sa v rôznej miere podieľajú jednotlivci, neformálne siete, záujmové združenia a verejné aj súkromné inštitúcie. Viaceré kompetencie a veľká časť výkonu verejnej správy prechádza na samosprávne, súkromné alebo nadnárodné inštitúcie. Byrokracia sa znižuje vďaka elektronizácii a prepojeniu rôznych informačných a dátových systémov.
Výzvy
Stanú sa otvorenosť a transparentnosť všeobecne akceptovanou normou? Podarí sa udržať rovnováhu medzi súkromnými záujmami a tvorbou verejnej politiky? Stane sa občianska spoločnosť praktickým nástrojom na zvyšovanie občianskeho sebavedomia a presadenie myšlienky rovnosti všetkých ľudí?
| Predstavte si BUDÚCNOSŤ, v ktorej základným motívom bude: | Predstavte si BUDÚCNOSŤ, v ktorej základným motívom bude: | Predstavte si BUDÚCNOSŤ, v ktorej základným motívom bude: |
| Dobrý občan stojí na vlastných nohách a prosperuje. | Dobrý občan je členom komunity ľudí a prispieva k jej rozvoju. | Dobrý občan využíva svoj potenciál v prospech celej spoločnosti. |
| Dominuje predstava, že štát je niečo ako firma. | Dominuje predstava, že štát je niečo ako správca spoločného majetku. | Dominuje predstava, že štát je niečo ako otec/matka, ktorí sa o všetko postarajú. |
| Trhové mechanizmy sú efektívne aj pri riadení verejných záležitostí. Štát občanom garantuje rovnosť v podmienkach a prístupe. | Samosprávne rozhodovanie je efektívne aj pri riadení verejných záležitostí. Štát občanom garantuje slobodu voľby svojej komunity. | Premyslené regulovanie sociálnych nerovností je potrebné aj pri riadení verejných záležitostí. Štát okrem bezpečnosti a dodržiavania ľudských práv garantuje tiež kvalitný životný štandard. |
| Jednotlivci sú politicky a občiansky aktívni podľa vlastného uváženia. Účasť vo voľbách je dobrovoľná. Záležitosti celospoločenského záujmu sú sumou presadzovaných individuálnych záujmov. | Jednotlivci sú politicky a občiansky aktívni najmä vo svojej komunite, kde volia, zúčastňujú sa referend a komunitných zhromaždení. Záležitosti celospoločenského záujmu sú tie, ktoré komunity nedokážu riešiť svojpomocne. | Jednotlivci sú politicky a občiansky aktívni v každodennom živote. Účasť vo voľbách je povinná. Aktívne občianstvo je celospoločenským záujmom. |
| Občiansku spoločnosť charakterizuje pluralita, otvorená súťaž a prepájanie záujmov jednotlivcov, súkromných spoločností s neziskových združení. | Občiansku spoločnosť charakterizuje vysoké zastúpenie regionálnych združení a miestnych iniciatív, ktoré sú ekonomicky aktívne a ktoré sa rôzne špecializujú. | Občiansku spoločnosť charakterizuje pestrosť a vysoká miera organizovanosti na celoštátnej úrovni. Každé odvetvie má svoje stavovské, profesijné a zamestnanecké zastúpenie. |
| Štát reguluje iba základnú legislatívu, garantuje ľudské práva, zaručuje bezpečnosť a dodržiavanie pravidiel. Daňové zaťaženie je nízke a sadzba dane je rovnaká pre všetkých. Systematicky sa vyhodnocuje efektivita verejnej správy a miera administratívneho zaťaženia občanov a firiem. | Štát je decentralizovaný a reguluje iba základné podmienky fungovania komunít. Daňové zaťaženie štátu je nízke, komunity si zdroje príjmov aj ich výšku regulujú sami. Systematicky sa vyhodnocuje miera ekonomickej sebestačnosti komunít. | Štát aj výkon moci je centralizovaný, komplexne a do detailov reguluje pravidlá fungovania spoločnosti. Daňové zaťaženie je vysoké, všeobecne akceptované a pretavené do širokej palety bezplatných verejných služieb. |
Náš výskum
Vzdelanie má podľa ľudí na Slovensku do istej miery súvis aj s aktívnym občianstvom. Viac ako polovica ľudí si totiž myslí, že vzdelaný človek je aj aktívnym občanom. Ľudia sa zároveň domnievajú, že štát bude o 25 rokov v živote človeka zohrávať rovnakú (34 %) alebo menšiu rolu (40 %) než v súčasnosti. Podľa tretiny ľudí bude ale aj o 25 rokov dôležité mať istotu, aby sa štát o nich postaral, keď to budú potrebovať.
Iné výskumy
Takmer tri štvrtiny ľudí na Slovensku (72 %) si myslí, že demokracia je najlepšou možnou formou vládnutia. Avšak len 44 % ľudí sa domnieva, že demokratické voľby zaručujú, aby vyhral ten, kto dokáže verejné záležitosti najlepšie spravovať. Takmer štvrtina populácie je zároveň presvedčená, že vláda tvrdej ruky je efektívnejšia ako demokracia a mala by byť častejšie uplatňovaná. Až 38 % populácie čiastočne alebo úplne súhlasí s tým, že ak vláda nevie zabezpečiť poriadok, mali by to urobiť ľudia sami, hoci aj násilím. 1
Osobnú slobodu považujú ľudia na Slovensku za dôležitejšiu ako rovnosť, hoci tento trend postupne klesá. Kým v roku 1998 si to myslelo takmer 58 % ľudí, v roku 2008 to bolo len 48 %. Narástol však počet ľudí, ktorí považujú slobodu a rovnosť za rovnocenne dôležité hodnoty. 2
„Je katastrofa, aké sú deti nesebavedomé, 1% robí všetko a ostatní sú pasívni a nesamostatní. Nedôverujú si, že niečo dokážu. To vzdelávanie niekde zlyháva.“ účastníčka workshopu, Šamorín
Na združovanie a rozvoj komunitných vzťahov má vplyv aj miera dôvery medzi ľuďmi. Kým v Českej republike všeobecná dôvera v ľudí rastie, na Slovensku neustále klesá a jej miera je nižšia ako európsky priemer.3 Ľudia sú čoraz menej členmi rôznych spolkov, združení a dokonca aj náboženských spoločností. Najväčší pokles je možné zaznamenať v malých obciach. Od roku 1999 klesla miera ich organizovanosti zo 64 % na 28 %.4
Sociologický ústav SAV skúmal postoje slovenskej verejnosti k politike, angažovanosti a k 17. novembru 1989. Ukázalo sa, že v novembri 1989 ľudia odmietli najmä štátny byrokratický socializmu a ideálom bol pre nich švédsky či rakúsky model netotalitného štátu, ktorý vtedy ponúkal kombináciu vysokého životného štandardu a sociálnych istôt. Výskum potvrdil, že po takomto type štátu ľudia túžia aj v súčasnosti. Ľudia si uvedomujú, že mnohé sa v našej krajine za 25 rokov zlepšilo, no niečo sa podľa nich naopak zhoršilo. Ľudia s vyšším vzdelaním vnímajú situáciu pozitívnejšie.5
„Niekedy mám nechuť čokoľvek povedať, takže sa nečudujem, že ani deti nič nehovoria.“ účastníčka workshopu, Žilina
Záujem o politiku sa na Slovensku stále znižuje. Kým v roku 1991 diskutovalo s priateľmi o politike často alebo príležitostne až 82 % ľudí, v roku 2008 to bolo už len 66 %. Zároveň narastá počet ľudí, ktorí vylučujú dôležitosť politiky zo svojho života. S tým súvisí aj pokles ochoty sa angažovať. Aktívne občianstvo sa prejavuje nielen mierou účasti na živote spoločnosti, ale aj ochotou protestovať, napr. podpisovať petície a demonštrovať. Táto forma angažovanosti na Slovensku postupne klesá. U ľudí neklesá jedine ochota podpisovať petície, ktorá nikdy neklesla pod 60 %, avšak reálna účasť na petičných akciách poklesla z 57 % v roku 1999 na 34 % v roku 2008.6
Zaujímavosti
V Európe sa dlhodobo sleduje spokojnosť ľudí s vývojom demokracie. Kým v škandinávskych krajinách prevažuje skôr spokojnosť, ktorá zároveň kontinuálne od roku 2002 rastie, v post socialistických krajinách je spokojnosť výrazne nižšia a jej trend nie je jednoznačný. V Českej republike napríklad ostáva dlhodobo stabilná a tesne pod priemerom európskych krajín, na Slovensku mierne stúpa, no pritom je stále hlboko pod európskym priemerom.7
Prostredníctvom európskej iniciatívy občanov sa dnes môžu občania EÚ priamo podieľať na formovaní politík Únie tým, že vyzvú Európsku komisiu, aby v určitej veci predložila legislatívny návrh. Iniciatívu občanov musí svojim podpisom podporiť aspoň jeden milión občanov EÚ z aspoň 7 členských štátov Únie. 8
Slovensku patrí druhé miesto v počte úradníkov. V prepočte na 1000 obyvateľov máme 37 štátnych úradníkov. Viac úradníkov má už len Luxembursko s počtom takmer 48 úradníkov na 1000 obyvateľov. Predbehli sme aj takých šampiónov v byrokracii ako Grécko, Maďarsko a Francúzsko. 9
„S extrémnymi názormi študentov sa stretávam skôr na sociálnych sieťach, kde sa vyjadrujú odvážnejšie. Aj keď majú pocit, že na Facebooku nepodliehajú školskému poriadku, napriek tomu sa s nimi porozprávam. Sú totiž stále naši študenti a môžu šíriť nielen zlé meno školy, ale najmä ovplyvňovať spolužiakov.“ Tomáš Slezák, učiteľ dejepisu
„Predstavte si, že až 11-tisíc fínskych rodičov malo záujem vyjadriť sa v rámci verejnej diskusie k predškolskej výchove. V dnešnej dobe, keď sa nikto nezaujíma ani o to, čo robí jeho sused, sledovali návrhy na zmeny v predškolskej výchove a vyjadrovali sa k tomu, ako má podľa nich vyzerať vzdelávanie malých detí“. Krista Kiuru, fínska exministerka školstva
„Nás dole sa nikto nepýta, tak dobre, že ste sa opýtali vy.“ účastníčka workshopu, Šamorín
„Mali by nám dovoliť rozprávať sa na hodine medzi sebou. Nemôžem si ani pero od kamošky vypýtať, hneď učiteľka kričí že „čo tam kecáš, ticho buď!“ žiačka ZŠ
Zdroje
[1] Gallová Kriglerová, E., Kadlečíková, J. (2012) Verejná mienka v oblasti pravicového extrémizmu. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti.
[2] Kusá, Z., Tížik, M. (eds.) (2009) Výskum európskych hodnôt 1991-1998-2008 slovenská a česká spoločnosť. Bratislava: Sociologický ústav SAV.
[3] Tamtiež.
[4] Tamtiež.
[5] Tížik, M., Zeman, M., Krapfl, J. (2014) Postoje slovenskej verejnosti k politike, angažovanosti a k 17. novembru 1989. Bratislava: Sociologický ústav SAV. Dostupné na
[6] Kusá, Z., Tížik, M. (2009).
[7] Výrost J. et.al. (2013) Európska sociálna sonda. 6. kolo na Slovensku. Košice: Universum.
[8] Európska občianska iniciatíva, Dostupné na http://ec.europa.eu
[9] Blehová, S. (2015) Slovensko ako kráľovstvo úradníkov. Sme lídrami v počte štátnych zamestnancov. In aktualne.atlas.sk, 10.1.2015. Dostupné na http://aktualne.atlas.sk. Meravý, T. (2015) Patríme k európskej špičke v byrokracii. In Blog Sme, 4.1.2015. Dostupné na http://tomasmeravy.blog.sme.sk
