Trendy
Spoločnosť je čoraz rozmanitejšia a hodnotovo pluralitnejšia. Globálna ekonomická súťaživosť prehlbuje politickú a ekonomickú integráciu. V spoločnosti rezonujú nové etické výzvy v oblastiach medicíny, genetiky, technológií, bezpečnosti, ekológie a bioetiky. Dosiahnutie blahobytu otvára priestor na presadzovanie postmaterialistických hodnôt, orientovaných viac na kvalitu života. Ťažiskom medziskupinových konfliktov sa stávajú strety medzi väčšinou a anti-systémovými menšinovými zoskupeniami.
Výzvy
Podarí sa politike fungujúcej v prostredí plurality hodnôt zabrániť atomizácii spoločnosti? Nahradí občiansky princíp koncepty etnicity a národných štátov? Udržia si vzdelávacie systémy integračnú funkciu pri dosahovaní spoločenského konsenzu a demokratickom riadení spoločnosti?
| Predstavte si BUDÚCNOSŤ, v ktorej základným motívom bude: | Predstavte si BUDÚCNOSŤ, v ktorej základným motívom bude: | Predstavte si BUDÚCNOSŤ, v ktorej základným motívom bude: |
| Staraj sa o seba. | Staraj sa o svojich. | Staraj sa o iných. |
| U jednotlivcov sa cení podnikavosť a dravosť. Spoločnosť je liberálna, prevažne mestská a sekulárna. | U jednotlivcov sa cení lojalita a spolupatričnosť. Spoločnosť je sociálne konzervatívna a decentralizovaná. | U jednotlivcov sa cení angažovanosť a solidárnosť. Spoločnosť je sociálne liberálna, prevažne mestská a sekulárna. |
| Viera je rodinnou záležitosťou, neovplyvňuje však verejný život jej členov. Cirkvi a náboženské spoločnosti poskytujú rôzne služby a sú financovane iba svojimi členmi. | Spoločnosť je decentralizovaná a charakterizuje ju pluralita komunít založených na rôznych hodnotách. Cirkvi a náboženské spoločnosti sú združeniami v rámci komunít, ktoré ich aj financujú. | Viera je individuálnou záležitosťou, ktorá neovplyvňuje verejný život. Cirkvi a náboženské spoločnosti sú verejnoprospešnými ustanovizňami a sú čiastočne financované z verejných zdrojov. |
| Hodnoty kultivuje najmä rodina. Okrem rodičov a starých rodičov sa na výchove môžu podieľať aj súkromní mentori, vychovávatelia či personálne agentúry. | Hodnoty kultivujú náboženské alebo sekulárne komunitné spolky. Okrem ich lídrov sa na výchove podieľajú aj rodičia, učitelia a starší členovia komunity. | Hodnoty kultivujú profesionálni pracovníci rôznych vzdelávacích a sociálnych inštitúcií. Okrem nich sa na výchove podieľajú aj rodičia a osobní mentori. |
| Ľudia dôverujú svojim schopnostiam a rodine, nedôverujú pokusom plošne regulovať spoločenské a ekonomické vzťahy a pravidlá. | Ľudia dôverujú svojim komunitám a lídrom, nedôverujú vykoreneným individualitám, ani komunitám, ktoré sa snažia všeobecne presadzovať svoje normy a pravidlá. | Ľudia dôverujú štátu a verejným inštitúciám, nedôverujú komerčným subjektom a úzko profilovaným záujmovým združeniam. |
| Každý je pánom svojho osudu. Pomáhať treba tým, ktorí si svoju zlú situáciu nezavinili. Je legitímne a žiaduce presadzovať sa v súťaži s inými. | Každý môže priložiť ruku k dielu. Pomáhať treba všetkým, ktorí si to zaslúžia. Je legitímne a žiaduce žiť v súlade s vlastnými hodnotami a hodnotami komunitného spoločenstva. | Každý môže prispieť k spoločnému dobru. Pomáhať treba všetkým, ktorí to potrebujú. Je legitímne a žiaduce nadradiť spoločný záujem nad individuálny prospech. |
| Sociálne orientované myšlienkové prúdy a iniciatívy sú menšinové. Rovnostárstvo a paternalizmus sú antisystémové. | Kozmopolitné a liberálne myšlienkové prúdy a iniciatívy sú menšinové. Centralizmus a individualizmus sú antisystémové. | Ekonomicky liberálne a sociálne konzervatívne myšlienkové prúdy a iniciatívy sú menšinové. Individualizmus a viera vo voľný trh predstavujú antisystémové postoje. |
Náš výskum
Ľudia sa najviac stotožňujú s takým človekom, pre ktorého je dôležitá spravodlivosť a ochrana slabších. Až 92 % uviedlo, že sa im takáto osoba podobá. Ďalšími hodnotami, s ktorými sa ľudia stotožňujú najčastejšie, je ochota pomôcť iným, lojalita k priateľom a blízkym, ale aj vlastná nezávislosť. Zároveň ľudia vyjadrujú potrebu žiť v krajine, ktorá je v bezpečí pred vonkajšími hrozbami a kde je ochránený sociálny poriadok (87 %). Najmenej sa ľudia prirovnávajú k človeku, pre ktorého je dôležitá náboženská viera, no i s touto predstavou sa stotožňuje viac ako polovica ľudí.
Škola má podľa ľudí nielen vzdelávať, ale aj vychovávať k morálnym hodnotám a zodpovednosti. Podľa 44 % ľudí by sa deti v školách majú učiť aj veci, ktoré budú užitočné pre celú spoločnosť.
Iné výskumy
Spoločnosť na Slovensku je etnicky aj sociálne rozmanitá. Možno odhadovať, že takmer pätinu populácie tvoria rôzne menšiny. Na Slovensku žije takmer 80 tisíc cudzincov a ich počet z roka na rok stúpa. Medzi ľuďmi však napriek tomu stále prevláda predstava, že Slovensko je krajinou Slovákov a tak by to malo ostať. Myslí si to takmer 68 % populácie. Takmer polovica ľudí sa dobre cíti len medzi Slovákmi. 1
Počas 20-ročného skúmania hodnôt ľudí na Slovensku prieskumy ukázali, že absolútne najdôležitejšou hodnotou je rodina. Práca je pre ľudí druhou najdôležitejšou hodnotou, treťou sú priatelia a známi. Dôležitosť týchto vzťahov sa postupne zvyšuje. Kým začiatkom 90. rokov ľudia častejšie uvádzali, že priatelia a známi sú „skôr dôležití“, neskôr ľudia začínajú pociťovať priateľov ako „veľmi dôležitých“.2
Na Slovensku je zároveň dôležité mať dobré kontakty a známosti, ktoré ľuďom pomáhajú pri dosahovaní úspechu. Ľudia ich dokonca považujú za dôležitejšie ako dobré vzdelanie. 3„Ten, čo do svojho spoločenstva niečím prispieva, je hodnotný človek. Ale neexistuje človek, ktorý nemôže prispieť, iba ľudia, ktorí nie sú ochotní prispieť.“ účastník workshopu, Banská Bystrica
U mladých ľudí na Slovensku pretrvávajú hodnoty, ktoré poukazujú na tendenciu udržiavať status quo – rešpekt, zavia- zanosť a akceptácia zvykov. Otvorenosť zmenám je u mladých na Slovensku výrazne nižšia ako u ich rovesníkov v Čes- kej republike, ktorí častejšie preferujú hedonizmus, zmyslové pôžitky a nové podnety.4
Obyvatelia Slovenska dlhodobo preferujú hodnotu slobody nad hodnotou rovnosti. Zároveň narastá počet ľudí, ktorí si myslia, že jednotlivci by mali za svoj život prevziať väčšiu zodpovednosť, aby sa dokázali o seba postarať. Kým v roku 1991 si to myslelo 33% ľudí, v roku 2008 to už bola polovica populácie.5
Nárast individualizmu sa prejavuje aj pretrhaním susedských väzieb. Oslabuje sa úloha susedskej spolupatričnosti, spolupráce a vzájomnej pomoci. Za akúsi náhradu možno považovať napríklad vznikajúce materské centrá , ktoré poskytujú podporu rodičom a vytvárajú priestor na spoločné trávenie času. Postupne vznikajú aj rôzne susedské komunity, ktoré sa venujú spoločným činnostiam, napríklad zakladajú spoločné záhrady.6
„Každý je v prvom rade zodpovedný sám za seba. Pojem solidarita nie je pre mňa veľmi dobrý, lebo ja vyskakujem len potiaľ, na čo mám.“ účastníčka workshopu, Banská Bystrica
Ľudia na Slovensku uznávajú prospešnosť konkurencie, hoci na začiatku 90. rokov ju oceňovali viac (73 %) ako v roku 2008 (67 %). Takmer polovica ľudí si však zároveň myslí, že podnikanie by malo byť regulované, väčšiu slobodu pre firmy požaduje dlhodobo len štvrtina populácie. Názory na príjmovú rovnosť alebo väčšiu zásluhovosť sú v populácii zastúpené pomerne rovnomerne, s väčším príklonom k rovnosti (41 % oproti 33 %).7
Zaujímavosti
Pred storočím bolo normou veľa vecí, ktoré by sme dnes neakceptovali. Naopak, to, čo bolo v minulosti nepredstaviteľné, nás dnes už vôbec nevyrušuje. Vedci sa preto pokúšajú predvídať, aká bude morálka v budúcnosti a identifikovať ďalšie možné posuny. Niektorí napríklad predpokladajú, že o 100 rokov budú mať právo na spokojný život už nie iba občania danej spoločnosti, ale aj nastupujúce generácie, preto sa závažné rozhodnutia budú robiť aj s ohľadom na ne. Bytosťami, hodnými ochrany pritom nebudú iba ľudia, ale všetky tvory, ktoré pociťujú bolesť. Zároveň sa stratia rozdiely medzi ľuďmi v rovine právnej ochrany a rôzne štáty budú ľudí chrániť rovnakým spôsobom. Súčasný právny systém, založený do značnej miery na práve po odplate, stratí opodstatnenie a ľuďom sa namiesto trestania bude pomáhať zbavovať sa problémov, ktoré sú za ich škodlivé správanie zodpovedné. 8
„Je nepochybné, že ekonomika technické inovácie a geopolitické zmeny sú celosvetové. To však neznamená, že nezadržateľne spejeme k jednotnému svetu. Globalizácia má svoje hranice. Svet sa integruje, ale zároveň diferencuje. Naráža na civilizačné a kultúrne rozdiely, na odlišné hodnoty, rozdielne dejiny kolektívnej identity a ich teritoriálne rámce, na odlišné predstavy o dôstojnosti jednotlivca a jeho osobnej zodpovednosti, o charaktere sociálnej súdržnosti, ale aj o tom, kde sa končí solidarita a začína sa vydieranie, naráža na hranice toho čo je dar a čo korupcia a krádež, na odlišné predstavy, čo má človek dať a čo môže dostať a či je dlhodobo udržateľné, aby nemnohí bohatli a mnohí chudobneli.“ Peter Zajac, literárny vedec
„Sme posadnutí zavádzaním nových technológií do našich životov a zároveň len málo rozumieme tomu, na čo nám sú. Vďaka technológiám dokážeme robiť lepšie to isté, čo doteraz, ale používanie nových technológií v starom modeli školstva je premárnená príležitosť. Čierne tabule na kriedu sa nahradili bielymi tabuľami na fixky a SMART tabuľami. Knihy sa nahradzujú tabletmi a čítačkami. Ale v školstve to vyzerá podobne, akoby sme chceli elektrinou z jadrovej elektrárne poháňať konský záprah.“ Manifesto 15
„Na scénu môžu prísť v budúcnosti mladí ľudia, ktorí to tu úplne zmenia, lokálpatrioti so silnou vlastnou identitou – robím čo chcem, čo ma baví, najem sa, napijem sa, urobím niečo pre seba, pre svojich blízkych ale aj okolie, ale viac neriešim. Nie konzumný spôsob života, ale taký pragmatický.“ účastník workshopu, Rožňava
„Dokedy budem ja ustupovať menšinám? Nemôžem kvôli slabším sťahovať dole svoje deti!“ účastníčka workshopu, Žilina
Zdroje
[1] Gallová Kriglerová, E., Kadlečíková, J. (2012) Verejná mienka v oblasti pravicového extrémizmu. Bratislava: Nadácia otvorenej spoločnosti.
[2] Kusá, Z., Tížik, M. (eds.) (2009) Výskum európskych hodnôt 1991-1998-2008 slovenská a česká spoločnosť. Bratislava: Sociologický ústav SAV.
[3] Bunčák, J. et al. (2009) Názory občanov na budúcnosť Slovenska. Bratislava: Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied.
[4] Ilgová, J., Ritomský, A. (2009) Hodnoty mladých Čechov a Slovákov: Komparatívny empirický výskum. In Sociálne a politické analýzy, 3,1/2009, s. 73-113.
[5] Kusá, Z., Tížik, M. (2009).
[6] Nadácia pre deti Slovenska (2010) Novo vynárajúce sa potreby detí na Slovensku.Bratislava.
[7] Kusá, Z., Tížik, M. (2009).
[8] Klein, S., Cave, S. (2015) Once and Future Sins. In AEON. 24.03.2015. Dostupné na https://aeon.co/
[9] Manifesto 15 (2015). Dostupné na http://www.manifesto15.org/sk/
