Trendy
Verejný, súkromný i pracovný život sa prelína vo fyzickom aj virtuálnom priestore. Vek formálneho vstupu do dospelosti sa znižuje, avšak spoločenské a ekonomické osamostatňovanie človeka sa predlžuje. Mnoho ľudí robí zásadné životné rozhodnutia v neskoršom veku. Ovládanie technológií, prístup k informáciám a schopnosť komunikovať s ostatnými, vrátane ovládania viacerých jazykov, je normou. Nesúvisí s vekom či životom v mestskom alebo vidieckom prostredí, ale so sociálnym statusom, dosiahnutým vzdelaním a mierou mobility.
Výzvy
Ako bude prekrývanie reálneho a virtuálneho sveta vplývať na napĺňanie základných ľudských potrieb a sebarealizáciu jednotlivcov? Podarí sa preklenúť pluralitu životných štýlov a zabrániť atomizácii spoločnosti vďaka povinnému vzdelávaniu? Aké sú limity individualizovaného vzdelávania, ktoré je každému „šité na mieru“?
| Predstavte si BUDÚCNOSŤ, v ktorej základným motívom bude: | Predstavte si BUDÚCNOSŤ, v ktorej základným motívom bude: | Predstavte si BUDÚCNOSŤ, v ktorej základným motívom bude: |
| Žijem si podľa vlastných predstáv. | Žijem pre prospech podobne zmýšľajúcich. | Žijem pre dobro a blahobyt všetkých. |
| Prevláda súkromne vlastnené, sebestačné a dobre zabezpečené bývanie. Ideálnym príbytkom je rodinný dom na súkromnom pozemku s kvalitným príslušenstvom a virtuálne dostupnými službami. Mnoho ľudí pracuje z domu. Sociálne a zdravotné služby poskytuje sieť súkromných poskytovateľov. | Prevláda komunálne bývanie mestského aj vidieckeho typu s rôznymi spoločnými priestormi. Vznikajú obytné štvrte s otvorenými dvormi a veľkorysými verejnými priestormi. Priamo v susedstvách sa poskytuje základná sociálna a zdravotná starostlivosť. | Prevláda široko dostupné nájomné bývanie vo veľkých rezidenčných štvrtiach. Obývajú ho ekonomicky aktívni ľudia, ktorí sa relatívne často sťahujú za prácou či štúdiom. Štát investuje do výstavby internátov a do sociálneho bývania. V každej štvrti je dostupná verejná zdravotná starostlivosť, sociálne zariadenia pre seniorov a integrované centrá služieb. |
| Budovanie susedských vzťahov sa obmedzuje na príležitostné spoločenské aktivity či spoločné investície do infraštruktúry. Bežný človek častejšie navštevuje svojich príbuzných na druhom konci krajiny či sveta než bezprostredných susedov. Ľudia si cenia a strážia svoj súkromný život, ktorý si každý jednotlivec podľa vlastných možností zadelí na pracovné a voľnočasové aktivity. Potraviny a rôzne ďalšie tovary sa spravidla objednávajú online. Množstvo služieb je personalizovaných v snahe vyjsť klientom čo najviac v ústrety. | Budovanie susedských vzťahov je veľmi dôležité pre dlhodobé spolunažívanie na jednom mieste. Mnoho ľudí nemá počas celého života dôvod na dlhší pobyt mimo svojej komunity. Verejný a súkromný život sa mnohorako prelínajú. Obytné domy majú spoločné priestory na hry, oddych či iné trávenie voľného času, ale niekde aj na prípravu jedál a spoločné stravovanie. Vznikajú komunitné záhrady a centrá. Mnoho tovarov a služieb sa vyrába a poskytuje priamo v komunite. Mnoho komunít má vlastnú menu. | Budovanie susedských vzťahov je užitočné pre pokojné spolunažívanie, no vzhľadom na vysokú mobilitu nie sú takéto vzťahy veľmi trvácne. Súkromný život sa spravidla obmedzuje na čas odpočinku trávený v kruhu najbližšej rodiny, či priateľov. Ľudia viac času trávia aj rôznymi verejnoprospešnými aktivitami, k čomu nabáda rozvinutý systém starostlivosti o deti aj seniorov. Ponuka väčšiny tovarov a služieb je štandardizovaná a ich dostupnosť rovnaká pre každého. |
| Mladí ľudia spravidla rebelujú proti preberaniu zodpovednosti za vlastné životy, tlaku na výkon a konzumnému spôsobu života. Existuje množstvo alternatívnych subkultúr, takmer každý mladý človek má svojich virtuálnych avatarov. | Mladí ľudia spravidla rebelujú proti prispievaniu komunite, účasti na spoločných aktivitách a sťaženému prístupu k niektorým službám. Prístup k alternatívnym kultúram je najmä virtuálny, takmer každý mladý človek k nejakej patrí aspoň istý čas. | Mladí ľudia spravidla rebelujú proti obmedzeným možnostiam štúdia a tlaku na občiansku angažovanosť. Existuje mnoho príležitostí na kreatívne či športové vyžitie, takmer každý mladý človek im venuje veľa času. |
| Prevládajú prímestské osídlenia a individuálna súkromná doprava. | Prevládajú vidiecke osídlenia, dopravné spojenia zabezpečujú regióny. | Prevládajú mestské osídlenia, verejnú dopravu zabezpečuje štát. |
| Byť „in“ znamená byť výnimočný. Byť „out“ znamená nechcieť súťažiť. | Byť „in“ znamená byť užitočný. Byť „out“ znamená nechcieť prispievať. | Byť „in“ znamená vedieť sa prispôsobiť. Byť „out“ znamená nechcieť pomáhať. |
Náš výskum
Vzdelávanie nie je len dôležitou vstupenkou na trh práce (90 %), ale aj nástrojom, ktorý človeku pomáha byť samým sebou (79 %) a žiť život podľa vlastných predstáv (83 %).
To, že škola by mala byť zároveň centrom komunitného diania si myslí len 20 % ľudí. Viac ako polovica si naopak myslí, že úlohou školy je pripraviť deti na individuálny úspech v budúcom živote.
Iné výskumy
Ľudia na Slovensku preferujú skôr bývanie na vidieku (40 %) a na predmestiach veľkých miest (37 %). Priamo v meste by chcelo bývať len 23 % obyvateľov. Bývanie v meste považujú ľudia za nevýhodné najmä kvôli vyšším životným nákladom, väčšej kriminalite a nedostatku prírody. Tretine ľudí v meste prekáža anonymita a nedostatok susedských alebo komunitných vzťahov. Za pozitíva, ktoré sú však oproti negatívam v menšine, považujú lepšiu občiansku vybavenosť a dostupnosť obchodov. Takmer štvrtina ľudí (20 %) ľudí na druhej strane anonymitu mesta preferuje. 1
Na Slovensku začína narastať počet ľudí, ktorí tvrdia, že je pre nich dôležitá nielen práca, ale aj voľný čas. No stále u nás prevláda skôr hodnota „prežitia“ ako „žitia“. Inak je tomu napríklad v Českej republike, kde už nastáva redefinovanie priorít - oveľa výraznejšie sa posilňuje dôležitosť priateľov a voľného času a oslabuje sa dôležitosť práce. 2
Tínedžeri na Slovensku sa pri životne dôležitých rozhodnutiach riadia najmä radami svojich rodičov. Svoj voľný čas však najradšej trávia so svojimi kamarátmi. Hlavne 12- až 15-roční potrebujú neustále konfrontovať svoje názory s priateľmi a rovesníkmi. Dôležité sú pre nich technológie, možnosť byť neustále online. Sociálne siete považuje za „in“ viac ako 80 % mladých ľudí. Pre tri štvrtiny tínedžerov je taktiež „in“ aj športovať a randiť, ale aj zdravo sa stravovať (62 %), chrániť životné prostredie (45 %) a nebrať drogy (53 %). 3
V záujmových krúžkoch trávi väčšinu voľného času iba 14 % detí a až 15 % detí venuje najviac voľného času televízii alebo počítaču. Sledovaniu televízie alebo počítaču sa minimálne 1 až 2 hodiny denne venuje 66 % detí.4 Denne športuje menej ako polovica detí vo veku 10-11rokov. Vonku po školskom vyučovaní sa z nich takmer polovica „vybehá“ vonku, v rámci pravidelných tréningov v športových kluboch sa športu venuje 32 % detí. Ostatné deti športujú iba v škole na hodinách telesnej výchovy. 5
Aktivity, ktoré sú deťom a mladým ľuďom vo voľnom čase ponúkané, obvykle nesledujú ich záujmy, ale skôr kopírujú predstavy dospelých o tom, čo je pre deti dobré. Deti a tínedžeri by si priali viac veku primeraných aktivít, ale aj rešpektu a partnerského prístupu zo strany dospelých. Chcú spolurozhodovať o tom, čo budú vo svojom voľnom čase robiť a kedy. Ak ich niečo zaujme, chcú sa tomu venovať aj nad rámec pripraveného programu. Kľúčová stratégia, ktorá pomáha pritiahnuť mládež k zmysluplným voľnočasovým aktivitám, je viac im dôverovať a preniesť na nich podstatnú časť zodpovednosti. 6
Ľudia na Slovensku sú prevažne nespokojní so svojou životnou úrovňou. Spokojnosť vyjadrilo približne 6 % obyvateľov. Na dosiahnutie vysokej životnej úrovne je dnes podľa ľudí potrebná kombinácia určitých osobných zručností a vlastností. Treba mať dobré vzdelanie, talent a byť pracovitý. Zároveň sa však ľudia domnievajú, že na Slovensku sa dá úspech zaručiť aj inak – klientelizmom, korupciou a rodinkárstvom. 7
Podľa štatistiky príjmov a životných podmienok je na Slovensku prístup detí k primeraným zdrojom výrazne závislý od veľkosti a sociálno-ekonomického postavenia rodiny. Domácnosti s troma a viacerými deťmi sú čoraz väčšmi ohrozené chudobou. Chudoba ohrozuje každú tretiu z nich. Podobne sú na tom aj osamelí rodičia s deťmi. 8
„V budúcnosti budeme technologicky vyspelejší, ale lenivejší.“ žiačka ZŠ, Poprad
„Každý bude žiť sám, aby sa nemusel stretávať s ostatnými, lebo to unavuje.“ účastník workshopu, Pezinok
Zaujímavosti
Objavujú sa nové fenomény, ako trávi mládež voľný čas. Skupiny tínedžerov vo väčších mestách sa napríklad s obľubou stretávajú vo veľkých nákupných centrách, kde sa spolu nielen zabávajú, ale aj zhovárajú, či dokonca pripravujú do školy. Nákupné centrá spĺňajú na jednom mieste viacero parametrov, ktoré mladým konvenujú pri uspokojovaní ich prirodzenej potreby stretávať sa s rovesníkmi – sú ľahko dostupné, dlho otvorené, je v nich príjemne aj za nepriaznivého počasia, nikto v nich mládež neorganizuje ani nekontroluje a navyše v nich je možné pripojiť sa bezplatne na internet. Zaujímavé je, že mládež sa v nákupných centrách nielen zabáva, ale aj spoločne učí. 9
V istom zmysle platí, že stredné vrstvy v spoločnosti sú jednoducho tým, čo zostane, keď sa odrátajú ľudia bohatí a chudobní. Presná definícia strednej vrstvy sa totiž mení v čase a priestore. Štatistiky hovoria o tom, že na Slovensku tvorí strednú vrstvu asi 32 % obyvateľov. Patria sem tzv. rutinne nemanuálne pracujúci zamestnanci v administratíve a v obchode, umelci, živnostníci, farmári, ale aj nižšie kvalifikovaní technici, nižší riadiaci pracovníci, majstri, či predáci. Ak sa do strednej vrstvy zaradia aj nižšie kvalifikovaní odborníci, úradníci, nižší manažment a vyššie kvalifikovaní technici, zastúpenie strednej vrstvy v populácii narastie na 45 %.10
„Človek v strednej vrstve má aspoň relatívnu istotu, že mu zajtra nič nehrozí. Čo však pociťuje, je absolútny nedostatok času. Vyplýva z toho, že musím neskutočne veľa pracovať na to, aby sme vyžili. Sobota, nedeľa, sviatok, noc, do jednej, do druhej ráno a potom o pol šiestej vstávať. To je pre mňa norma.“ Peter Minárik, lekár
„Zaskočila ma napríklad poznámka školáka, ktorý povedal, že na svete sú dve „hnusné veci“ – škola a práca, teda pre daného školáka miesta, ktoré ho oberajú o čas s rodičmi. To je to, čo dnes žijeme. Všetci sa niekam ponáhľame a na seba nám ostáva málo času. Práve toto nám vyšlo z dotazníkov, že rodičia skrátka trávia s deťmi menej času. Dokonca niektoré 11-ročné deti uvádzali, že sa s nimi rodičia vôbec nerozprávajú.“ Daniela Brindová, psychologička
„- Deti si nevedia veci sami naštudovať. - Akože nie? Veď dnes sú rodičia väčšinu času preč a deti sú ponechané sami na seba. Učia sa sami.“ účastníci workshopu, Šamorín
Zdroje
Aké je podľa vás ideálne bývanie? Ťahá nás vidiek. In Pluska.sk. Dostupné na: http://www.pluska.sk
[1] Kusá, Z., Tížik, M. (Eds.) (2009) Výskum európskych hodnôt 1991-1998-2008 slovenská a česká spoločnosť. Bratislava: Sociologický ústav SAV.
[2] TNS Slovakia (2015) Výskum Millenials.
[3] Takmer 30% detí trávi pri počítači alebo televízii viac ako dve hodiny denne. In Sme, 21.5. 2012. Dostupné na http://tech.sme.sk
[4] Tamtiež.
[5] Lenčo, P., Chlebničanová, A. (2015) Kvalita práce s mládežou v oblasti voľného času a neformálneho vzdelávania. Bratislava: Nadácia pre deti Slovenska. Dostupné na http://www.codetipotrebuju.sk/
[6] Kusá, Z., Tížik, M. (2009).
[7] Kusá, Z. (2014) Investovať do detí: Východisko z bludného kruhu znevýhodnenia. Štúdia o vnútroštátnych politikách. Slovenská republika. Európska sieť nezávislých expertov na sociálnu inklúziu.
[8] Radová, L. (2010) Preference trávení volného času městské mládeže: mikrokultura „mall junkies“ v prostroru obchodního centra. Praha: Univerzita Karlova. Dostupné na https://is.cuni.cz
[9] Bahna, M., Džambazovič, R. (2010) Subjektívna identifikácia vlastnej pozície v stratifikačnom systéme slovenskej spoločnosti. In Sociológia Vol. 42, č. 2, s. 87-112. Dostupné na: http://sasd.sav.sk
